Tieto osoby ako keby sa nedokázali zmieriť s tým, že treba žiť to, čo sa dá a prestať snívať o živote, ktorý sa nedá zrealizovať. Teda keď nemôžem žiť, ako som si vysníval a nechcem ani za to zabojovať, tak je rozumnejšie sa s tým zmieriť a netúžiť po tom, na čo nemám. To je najčastejší typ človeka na onkologické ochorenie.

Nechuť vyliečených onkologických pacientov dávať do poriadku celé telo
Tak toto je skoro ako epidémia. Vyliečení onkologickí pacienti robia jednu zásadnú chybu, po vyliečení sa nezaujímajú, v akom stave majú celkovú imunitu a stav celého tela. Po úspešnom onkologickom liečení samozrejme zostali v tele určité nutné následky. V prvom rade toxicita z chemoterapie a ožarovania. Chemoterapia a ožarovanie blokujú celkovo hormonálnu činnosť, ktorú treba znovu naštartovať. Neplatí tento stav pri všetkých onkologických liečbach. A celkovo to, že niekto ochorel na onkologické ochorenie je hlavne z toho dôvodu, že jeho organizmus nefungoval správne a dostatočne. Pacient pred onkologickým ochorením nemal v poriadku imunitný systém a je dobre sa po úspešnom lekárskom vyliečení usilovať o mimoriadne dobré nastavenie celkovej imunity v organizme.


Chcem zabudnúť, že som onkologický pacient
Veľa onkologických pacientov, ktorí boli úspešne liečení na onkologické ochorenie, dostatočne nechápu, že lekári ich iba dostali zo stavu ohrozujúceho život. A nie u všetkých vyliečených onkologických pacientov platí, že pri záchrane života im aj trvalo nastavili imunitu v organizme a napríklad ich natrvalo zbavili nežiaducich mikroorganizmov. A psychologická hra idem do práce a zabudnem rýchlo, že som bol onkologický pacient môže byť veľmi rizikové rozhodnutie. Je lepšie sa po úspešnej onkologickej liečbe ešte 3 až 5 rokov preliečovať a starať sa o svoje zdravie mimoriadne intenzívne. Samozrejme, dá sa chápať, že človek sa po úspešnej liečbe chce vrátiť do bežného spôsobu života a nie je chuť začať žiť inak a uvedomiť si, že tým riskuje návrat onkologického ochorenia.

Chcem sa liečiť iba u liečiteľa a lekárom neverím
Aj takéto prípady sa stávajú a skutočne nie je múdre sa v prípade aktívneho onkologického ochorenia obracať iba na samoliečbu alebo na liečiteľa. Pacient ohrozuje svoj život a stavia liečiteľa do nepríjemnej pozície, kedy riskuje porušenie zákona. A tak potom je potrebné tlačiť a neoblomne trvať na tom, aby sa onkologický pacient choval rozumne a zodpovedne. A to je postoj, kedy pacient chodí počas svojho ochorenia na všetky potrebné vyšetrenia a zákroky. V prípade akútneho stavu je to úplne nutné. A onkologický pacient by sa mal skorej zorientovať na to, čo ponúka klasická medicína a jej najnovšie poznatky. Pacient by si mal uvedomiť nutnosť dofinancovať liečbu u lekárov a využiť to najlepšie, čo medicína ponúka, aj keby to stalo tisíce eur. A liečiteľ tak nie je vystavený zbytočnej konfrontácii so zákonom. Dokonca liečiteľ sa môže podieľať na diagnostikovaní priebehu lekárskych zásahov a vypomáhať, aby zásahy lekára boli ešte úspešnejšie.

Očakávam od liečiteľa rýchlu a zázračnú liečbu
Tak toto sú prípady samé za seba. Požiadajú liečiteľa o zázrak. Aby našiel hneď a okamžite liek a zbavil pacienta ochorenia za 10 dní. Očakáva zázrak a mal by očakávať aspoň 5 rokov aktívnej liečby a preliečovania.

Chcem sa liečiť alternatívne, ale ja si vyberiem, čo budem robiť a ako sa budem liečiť
Jeden z najhorších prípadov, kde sa pacient stáva tým najmúdrejším a múdrejším ako lekár a liečiteľ zároveň. Lekár navrhne toto a pacient si vyberie, čo sa bude robiť a čo nie. A ešte horšie je na tom liečiteľ, keď zistí, že pacient si užíva vyživovacie doplnky, ako sa mu zachce a ako mu chutí. Pacient zošalel a stal sa lekárom a hneď aj liečiteľom.

Psychologické pojmy a stavy
http://www.cimax.sk/lieky/katalog-psychologia



Zoznam ďalších článkov: