A to je začiatok konca vitálnosti mozgu. Nastupuje starnutie a zatváranie a blokovanie činnosti neurónov v mozgu. Paradoxne nemožno o mozgu a neurónoch a nervoch hovoriť, že odumierajú. Odumieranie je minimálne a vzácne. Skorej ide o postupné blokovanie neurónov a nervov a ich uspávanie a uvádzanie do hybernačného spánku. Hybernačné znamená, že sa uložili ako medveď na zimný spánok. A tomu treba jednoznačne zabrániť. Ako na to? Veštecky na diaľku sme prešetrili osoby, ktoré dokázali vyživiť aj v staršom veku svoj mozog ako v mladosti. Všetci mali jedno spoločné - fanaticky sa kŕmili prasačími alebo kravskými mozočkami. A tak sme začali praktizovať niečo podobné. Buď si ich, a to hlavne prasačie mozočky, natrieme na telo, alebo si ich tepelne upravíme a zjeme. A takto to budeme robiť do konca svojho života.

Mozog a B8
Zase jedna z potrebných látok pre mozog a treba tento vitamín preventívne dávať, aby ho mal mozog dostatok. Veštecky sa zistí, či do mozgu ide vitamín B8 a či je ho tam dosť. A pokiaľ je treba, tak sa užíva buď cez trávenie, alebo cez kožu, alebo keď nič nezaberá aj cez konečník.

Mozog a lítium
Biela mozgová hmota je najviac zastúpená v mozgu a potrebujeme, aby pravidelne produkovala počas dňa a ešte viacej v noci 20 až 40 l látok pre fungovanie mozgu a celého vnímania, premýšľania a všetkých reakcií ľudského tela. Stáva sa často, že sa do bielej mozgovej hmoty z trávenia nedostane práve tak potrebné lítium a potom sa neprodukuje to, čo potrebujeme a zároveň sa mnoho štruktúr bielej mozgovej hmoty začína uzatvárať a znefunkčnievať.
A to v žiadnom prípade nepotrebujeme. Na kanadskom a americkom trhu sa vyrábajú výživové doplnky z lítia na koloidnej úrovni a sú menej toxické ako klasické lítium na lekársky predpis.

Mozog a kolostrum
Význam ľudského kolostra po narodení dieťaťa je asi každému jasná a nemáme sa o čom baviť. Samozrejme nás zaujíma obdobie po 30. roku života a tu treba už uvažovať o trvalom dodávaní kolostra v tekutej alebo tobolkovej forme do mozgu. Účinok kolostra sa prejaví iba po dlhoročnom užívaní a nástup prejavov jeho užívania v staršom veku je potrebné sledovať vešteckými technikami. Kontrolovali sme osoby, ktoré berú kolostrum dlhšie ako 5 rokov a pravidelne a výsledky boli viditeľné. Samozrejme, je málo ľudí, ktorí by vytrvalo brali kolostrum tak dlho a pravidelne. A práve takéto dlhé užívanie začína mať v mozgu tie správne výsledky. Pre lepší vývoj je dobré dávať aj kojeným deťom zvieracie kolostrum.

Mozog a zavápňovanie
Ide o nepríjemný proces, pri ktorom sa do mozgu dostáva stále viacej vápnika, tento sa tu usadzuje a postupne upcháva nervstvo, neuróny, cievky a žilky. Pravdupovediac sme sa ešte hlbšie nezaoberali, ako dostať tieto usadeniny z mozgu preč. A určite to bude predmetom nášho bádania a popisovania, ako to vzniká, prečo to vzniká a ako sa tieto usadeniny dajú likvidovať.

Mozog a zlato a platina
Vešteckým výskumom sa preukázalo, že mozgy osobností, ktoré sú niečím výnimočné, majú v sebe uložené akosi viacej zlata a platiny ako je bežné. Predpisovaním prípravkov na báze zlata a platiny sme zistili, že po ich užití sa činnosť mozgu stabilizovala a nevykazovala taký nekľud a tvorbu chaosu. Predpisovalo sa najčastejšie koloidné zlato a platina. Kontrolovalo sa vešteckými metódami, či sa to dostalo cez trávenie do mozgu. Prípadne sa zlato aplikovalo aj na kožu. V ojedinelých prípadoch sme nasadili aj homeopatiká a to u osôb, ktoré boli schopné reagovať na extréme nízke koncentrácie homeopatík a podporiť hromadenie zlata a platiny v mozgu. Ale to je skôr ojedinelý jav.

Mozog a koloidné minerály
Mozog je orgán ako každý iný a potrebuje, aby bol vhodne vyživovaný, lebo inak sa správa ako stromy v prírode. Niet vody a živín, je napríklad zimné počasie a tak zhodia lístie a uložia sa do hybernačného stavu a prečkajú nepriaznivé podmienky. Niečo podobné robí aj samotný mozog a často uzatvorí neurónovo – nervové oblasti z dôvodu nedostatku živín. Zase vešteckými technikami aj na diaľku sa zisťuje, či koloidné minerály došli do mozgu a fungujú tam.


Mozog a chelátové minerály
Ide o špeciálne látky, kde sa minerály viažu na aminokyseliny pre potreby organizmu. A v organizme by sa ich malo tvoriť dostatok a dostávať sa aj do mozgu. Aj tu sú potrebné. Dá sa to vešteckými technikami zisťovať, či sa v tele vyrábajú dostatočne a či ich vie organizmus dostať do mozgu.

Mozog a nanolátky
Tak toto je problematika mimoriadne náročná a zložitá. Organizmus potrebuje produkovať rôzne veľkosti látok, minerálov, vitamínov a aj aminokyselín. Keď hovoríme o nano veľkosti, tak je to od 0,000001 mm do 0,000000001 mm. Toto je veľkosť látky, ktorá by sa mala produkovať v organizme. A organizmus je v samotných svojich kostiach a kostnej hmote schopný produkovať látky, pri ktorých je schopný pozmeniť pozície atómov a niektorí vedci v rámci kvantovanej biológie hovoria o schopnosti mitochondrií vo vnútri kostných dutiniek meniť dokonca prvok na iný prvok a aj na jedinečné prvky, ktoré by sa len ťažko hľadali v periodickej tabuľke prvkov. Teda je tu schopnosť organizmu za teploty tela tvoriť jedinečné biologicky aktívne prvky. Pod mitochondriami si tu predstavíme objekty menšie ako zrnko prachu. Sú teda niečo ako bionanostroje schopné byť niečo ako chemická fabrika na výrobu jedinečných prvkov bez termojadrovej reakcie. Poviete si a načo sú organizmu potrebné takéto látky? V prvom rade ich potrebuje komplex mitochondrií v celom ľudskom tele a týchto rôznych druhov mitochondrií je na 100 miliárd a sú k dispozícii v každej bunke ľudského tela. Dokonca v oblasti kozmetiky a fitnes výživy sa objavili látky upravené na úroveň nano veľkosti. Ako píšem tento článok, beží skúmanie nanolátok a ich fungovanie v ľudskom pomocou vešteckých techník voči osobám, čo takéto produkty užívajú. Jednoznačne sa v staršom veku začínajú mitochondriálne fabriky v kostiach zatvárať a prestávajú produkovať dostatok nanolátok. A tento problém treba riešiť pre potreby ľudského mozgu, aby mitochondrie v mozgu fungovali a nie dostávali sa do pasivity z dôvodu nedostatku týchto látok.

Mitochondrie a to hlavne mitochondrie pod označením elektráreň sa nachádzajú v každej živej bunke. A ide o mikroorgániky v bunke, ktoré majú produkovať niečo ako mikrolaserovú šou s rôznymi farbami. Táto laserová šou je spôsob ovplyvňovania toho, čo sa bude v bunke produkovať a aká chémia. V staršom veku táto akože mikrolaserová šou nie je prítomná. Aby bola a v bunkách sa produkovali jedinečné látky, je potrebné používať kremíkové ohrievače. Potom používať plazmovú lampu, kde je v sklenenej guli napustený plyn a výboje elektrického prúdu. A tak isto potrebujete LED reflektor s rôznymi farebnými efektmi svietiaci na priesvitné minerály uložené na zrkadlovej podložke alebo nejako podobne. Ide potom o jedinečnú produkciu napríklad nanolátok a nukleových kyselín pre chromozómy.

Mozog a biominerály
Ide o minerály, ktoré prešli procesom trávenia a teda cez ústa, kde ich spracovali slinné žľazy a cez žalúdok, kde ich spracovali žalúdočné kyseliny a potom procesom spracovania v tenkých črevách, kde sa na tom podieľa pečeň, žlčové látky, tráviace enzýmy z pankreasu a hormonálne látky v dvanástnika. Najlepšie je, keď minerály spracované v tenkom a hrubom čreve sa transportovali na finálne spracovanie v kostných špongiách. Nie vždy však v ľudskom tele kostné špongie v staršom veku fungujú a tak trávenie v tenkom a hrubom čreve produkuje vlastné biominerály. Ale tieto sú mimoriadne nekvalitné a organizmus by ich v staršom veku pri tomto druhu produkcie potreboval aspoň trikrát viacej. Biominerál železa je iný biominerál ako železo vytvorené ako struska pri tavbe železnej rudy na výrobky.

Mozog a minerály
Mozog sú vlastne neurónové bunky rôznych druhov a z rôznych období vývoja človeka a všetko to pre svoju existenciu potrebuje minerály. Jednak sú to klasické minerály ako v minerálnej vode, potom sú to minerály rôznych druhov, ale biologicky upravené samotným organizmom. Potom mozog a jeho neuróny potrebujú aj minerály upravené iónovo, chelátové, dokonca upravené nano a to sa často robí v kostnej špongiovej hmote, potom koloidné minerály (mlieko je koloidné). Teda množstvo rôznym spôsobom upravených minerálov. Ale niektoré minerály môžu mozgu škodiť a to vápnik a meď, ktoré sa radi prebytočne a vo veľkom ukladajú v mozgových neurónoch. Naopak, ukladanie zlata, striebra a platiny v mikrostopách je pre mozog prospešné, podporuje intelektuálne schopnosti myslieť. Ale to sú poznatky nášho vešteckého testovania ľudských neurónov a vedecké bádanie to buď potvrdí, alebo vyvráti.

Mozog a kyslík
Každá bunka a zvlášť neurónová bunka potrebuje trvalý prísun kyslíka a to počas celého života. A to môže byť problém a hlavne v staršom veku. Zlé dýchanie, nízky krvný tlak, rezistencia povrchu bunkových blán a blokovanie prechodu kyslíka a kysličníka uhličitého. Poupchávanie medzibunkového priestoru lepkom a vápnikom a podobne. Môže to začať nenápadne mikromŕtvicami skupiny neurónov a množstvo mikromŕtvic postupne narastá. Mikromŕtvice sú v podstate zničenie neurónu z dôvodu trvalého nedostatku kyslíka. Môžu mať na to vplyv aj alkaloidy. Teda aj na dostatok kyslíka v krvi a stav pľúc a spôsob dýchania. V staršom veku je treba dýchať čistejší vzduch, upraviť vzduch či už zvlhčovaním, ionizovaním, inhaláciou aerosolu, klimatizáciou, čističkou vzduchu a nakoniec je to aj produkcia kyslíka cez prístroj na výrobu kyslíka. Tak isto rôzne špecifické dychové cvičenia a veštecká diagnostika pľúc, ciev, žíl a srdca.

Mozog a svetlo
V prvom rade prijímame svetlo cez oko a očné čapíky v samotnom oku. Svetelné lúče v podobe zhlukov fotónov sa odrazia od vecí a odrazené fotóny idú cez oko do vnútra mozgu a zadného zrakového systému. A vlastne takto vidíme. Fotóny, ktoré prenikli cez nervstvo oka sú častice 10 umocnené na mínus 10 metra a je ich potrebné spracovať neurónmi do roviny 10 umocnené minimálne na mínus 20 metra a to už nie sú klasické častice jadra alebo niečo ako elektróny. Tento proces sa deje vo vnútri sivých neurónov a tam sú mikrotubuly a v nich paramagnetické schopnosti na úrovni atómov za účasti iónových minerálov. Celý proces patrí do kvantovanej biológie. V mozgu treba zabezpečiť rozumné spracovanie informácií do hlbšej roviny a spomienok. Ide o to, ako ukladáme spomienky do pamäte a ako ich z pamäte vyberáme. Najčastejšie sa spomienky vyberajú pomocou pohybu očí. A je dobre si to prepracovať na pohyb prstov a vlastne vyberať spomienky cez jemnú motoriku prstov a potom aj cez nervové zakončenia v koži.



Zoznam ďalších článkov: