Diagnostika rakoviny - lekárska
Máme klasickú lekársku diagnostiku onkologických ochorení zisťovaním takzvaných markerov v krvi, čo je orientačné zisťovanie stavu určitých látok, ktoré sprevádzajú onkologické ochorenie. Môže sa miešať so zápalovými ochoreniami a skresľovať tak výsledky. Ale používa sa ako pomocný ukazovateľ. Potom je tu možnosť vyšetrenia na CT, magnetická rezonancia, tomograf, sono a iné postupy na určenie onkologického ochorenia, napríklad aj odobratie mozgovo-miešneho moku pichnutím do chrbtice, teda presnejšie do oblasti medzi stavcami. Odoberie sa likvor a zisťuje sa, čo obsahuje. Najistejšie je odobratie vzorky pomocou punkcie a laboratórne vyhodnotenie odobratej vzorky. Je možné aj vyšetrenie vzorky chromozómov a génov a zisťovanie prítomnosti onko ochorenia v rovine genetickej a teda dedičnej, prípadne rádiodiagnostika. Môžu sa hodnotiť v krvi onkomarkery aj tumor markery. Tak isto je možné hľadať prítomnosť rakoviny vyšetrením na onko mikroorganizmy. Tak isto je vyšetrenie hormonálnej sústavy a aj celého imunitného systému. Prípadne rôzne druhy cievnych vyšetrení. Pri vyšetrení sa môže často použiť kontrastná látka do tela, aby bolo lepšie rozoznať onko bunky. Sem patria aj cytologické vyšetrenia sterov z krčku maternice. Sono dobre určuje výskyt cýst, polypov a atypických útvarov na orgánov alebo v ich okolí.

Diagnostika rakoviny - alternatívna
Ide o špeciálnu diagnostiku, kde veštecky ladená osoba pozná na dosť odbornej úrovni cytológiu buniek, teda čo sú to normálne bunky a čo onkologické. Vyšetrenie je cez prienik energie a vedomia do tela živej osoby. Prevzatie informácií z prostredia orgánov a systémov tela a priradiť k nim onkologické obrázky. Vešteckou technikou sa dá preskúmať vnútro buniek a povedať, či sa delia vhodným alebo nevhodným spôsobom, teda či sú štandardne ľudské, alebo sa posúvajú k zvieracím, alebo sú úplne atypické. Pokiaľ sa posúvajú k zvieracím, tak by sa nemali podobať na myšacie a hmyzie štruktúry. To sú už onkologické bunky. Ďalšia veštecká technika zisťuje neprimerané hromadenie cukru v určitých oblastiach tela, čo je nepriamy dôkaz možnej prítomnosti onkologických buniek. Veštecky sa dá preskúmať stav hormonálnej sústavy a keď je prudko rozkolísaná, tak je vysoké riziko tvorby cýst a polypov a neskoršie aj nádorov. Dá sa preskúmať kostná dreň a určiť stav bielych krviniek, žírnych a interferónových a ich hromadenie a aktivita. Dajú sa veštecky hľadať nevhodné mikroorganizmy. Dá sa porovnať vyšetrovaná osoba podozrivá na onko nález s osobou, ktorá má medicínsky zistenú prítomnosť nádorov alebo s osobou, ktorá bola úspešne vyliečená z onko ochorenia. Dajú sa veštecky vyhľadať atypicky sa správajúce chromozómy. Tak isto sa hľadajú vešteckými technikami cysty a polypy. Dobrá veštecká diagnostika je okolo žalúdka a tenkých a hrubých čriev ohľadom výskytu mikrocýst, ktoré prerastajú do ciev, žíl a lymfatických kanálikov. Špeciálna je diagnostika mikrorakoviny, ktorá sa vyskytuje sa vo vnútri bunky na mikroorgánikoch ako sú mitochondrie a bunkové jadro. Je možná veštecká diagnostika detskej žľazy, ktorá sa nachádza na mnohých miestach tela a určenie stupňa aktivity alebo poškodenia riadiaceho imunitného systému. Zaujímavá je diagnostika úrovne hladiny germánia. Pri jeho nedostatku sa zvyšuje riziko onkologického ochorenia. Tak isto je tu diagnostika, či sa v tele tvoria špeciálne mikro jedovaté látky, také podobné, ako podávajú lekári v chemoterapii. Pokiaľ ich organizmus netvorí, vedie to k onko ochoreniam. Samozrejme, toto všetko sú intuitívne vyšetrenia, a teda nepriame testy a nenahrádzajú klasické onko vyšetrenie u lekárov. Sú skôr upozornením pre diagnostikovanú osobu, aby zašla na vyšetrenie.

Drevité a jedovaté huby
Je známe, že drevité huby majú v sebe látky, ktoré podporujú imunitu organizmu. Pôsobia protirakovinovo a obsahujú aj jedinečné mikroorganizmy. V zásade drevité huby nie sú jedovaté a niektoré sú aj jedlé. Je dobre ich pri liečbe rakoviny nasadiť ako pomocnú liečbu a to či už priamym užívaním, alebo natieraním na telo. Alebo využiť aj prípravky z húb. Napríklad hliva ustricová podporuje lepšiu imunitnú reakciu organizmu. V zásade môžete použiť všetky druhy húb rastúcich na dreve.

Zložitejší problém je u jedovatých a prudko jedovatých húb. Tu sa musíte už trochu vyznať alebo si nechať poradiť, ako na to. Platí zásada, že je možné sa liečiť jedovatými hubami, ale je ich potrebné vhodne upraviť a spraviť ich menej jedovaté. Ale upozorňujem, že toto tu nie je návod na použitie, iba upozornenie, že je aj takáto možnosť liečby onko ochorení. A keby ste sa liečili aj takto, tak na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Logika liečby takýmto druhom húb má svoju zákonitosť v tom, že aby dobre fungoval imunitný systém, musí produkovať mikromnožstvá aj prírodných jedov a nedostatok produkcie mikrojedov má za následok aj samotné onko ochorenie, lebo imunitný systém nemal špecifické jedy na likvidáciu neštandardných buniek v tele. Pokiaľ sa rozhodnete aj pre takúto terapiu, je rozumné mať človeka, čo pozná toxikológiu húb a vie o tom toľko, aby vám odborne poradil, ktoré a ako často. Táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná ani liečiteľskou praxou. Samozrejme, riziko otravy je vysoké. Vhodné huby na liečbu sa vyberajú intuitívne, ale upravia sa tak, aby zasiahli cielene a organizmus čo najmenej poškodili. V zásade chemoterapia u lekárov je postavená na aplikácii vhodných látok s jedovatými účinkami ako upravené látky zo stromu tis a podobne. Liečba toxickými hubami a aj jedovatými rybími produktmi je rozšírená v japonskej kultúre ako ich národná tradícia. Pozor na suchý rok, vtedy sa v hubách tvoria omnoho silnejšie jedovaté látky a stúpa ich koncentrácia.

Jedovaté byliny
V zásade sa na onko ochorenia pozeráme ako na proces zlyhania alebo poškodenia ochranných a bezpečnostných systémov ľudského tela. V tele máme na rôznych miestach detské žľazy a už okolo 30. roku života sa tieto objekty imunity uvádzajú do niečoho ako latentného stavu a prestávajú sa starať o to, ako sa budujú a obnovujú systémy v ľudskom tele. A nedajbože sa detské žľazy v ľudskom tele poškodia, zobudia a začnú si budovať onko domček. Pohroma je istá. Potom tu máme kostnú dreň a tvorbu bielych krviniek a ich celkovú kvalitu a výkonnosť, ktorá môže klesať a stúpať. V oblasti pupku sú pozostatky pupočníka, ktoré majú program človeka v rámci starnutia zlikvidovať. Dôležitý je aj dostatok hormónu erytropoetínu v kostnej dreni. V staršom veku síce môže byť v krvi, ale jeho výkonnosť je slabá. Vyššie dávky neuškodia, treba si ho dať lekárom predpísať. V tele máme ešte špeciálne bunky, ktoré kontrolujú normálnosť a štandardnosť buniek a často v staršom veku tento systém končí alebo sa otočí a prejavuje tendenciu viesť bunky k onko aktivitám. Takýchto fenoménov v ľudskom tele je viacej a budem o nich ešte písať.

V skrytej podobe organizmus prestáva produkovať mikrodávky jedovatých látok. Napríklad v 30. roku života telo ukončuje produkciu jedovatých látok pre samotný mozog a musí si zvykať na fungovanie bez jedovatých látok. A iba jedinci, ktorí pojedajú mozočky zvierat a hlavne prasiat dávajú mozgu jedovaté látky v mikromnožstvách a udržujú mozog v silnejšej hladine toxicity. To sú naše veštecké skúmania a nie sú podložené medicínskou vedou. Ale skúste ich považovať za korektné. Nikto poriadne neskúma, ktoré toxické látky organizmus už prestal produkovať a doslova tak otvoril cestu k onkologickému ochoreniu. Ale vešteckými technikami sa do dá určiť, pokiaľ si terapeut v mozgu vytvorí z neurónov schopnosť vnímať produkciu týchto látok v ľudskom tele. Robili sme v tomto smere veštecký výskum ťažkých onkologických stavov a zistili sme absenciu jedovatých látok v mikromnožstvách.

A tak postup dostať to tela liečenej osoby určité druhy jedov je logický a aj sa v klasickej medicíne, ale aj v liečiteľstve uplatňuje. Dokonca túto prax zaviedla do svojho liečenia liečiteľka Trebenová, ktorá používala okrem iných aj bylinky puškvorec, plavúň, imelo a aj brečtan. Samozrejme, závisí na ich konečnej úprave. Tieto bylinky teda nie sú zrovna neviniatka, obsahujú silné toxíny. Toto nie je návod, ako sa liečiť, ale iba upozornenie, že liečba toxickými bylinkami, drevinami, hubami, hmyzom a časťami zvierat je prirodzený základ boja proti onko bunkám, ale aj prevencia voči onko ochoreniu. Dávajte si pozor na niektoré príliš jedovaté byliny a stromy, napríklad hamamel virgínsky. Tu sa robí napríklad iba homeopatikum a aj to je na lekársky predpis. Odporúčam konzultovať s odborne zdatnými osobami okolo toxických účinkov rastlín a stromov. Liečite sa znovu na vlastné riziko.

Hladovka, kanibalizmus a jedy
Je to jedna z možností, ako bojovať proti rakovine. Jednak je tu snaha nedať bunkám najesť a to tým štandardným, ale aj neštandardným. Výberová hladovka totálne odoprieť organizmu cukor v akejkoľvek podobe je dobré rozhodnutie, lebo onko bunky majú radi cukor pre svoju rast a existenciu. Prípadne cukor nahradiť melasou z trstinového cukru. Pri melase tohto typu bolo možné veštecky vnímať pri onko pacientoch protirakovinová aktivita. Aj konzumácia iba štiav z byliniek a zeleniny je určitý typ hladovania a zároveň liečba enzýmami a atypickými látkami z byliniek a zeleniny. Ešte sú aj iné možnosti hladovania a to popíjaním vlastného moču a to všetkého, ktorý sa vyprodukuje. Ide o hladovanie a zároveň aj liečbu nasmerovanú na atypický stav chemických látok v tele. Potom je drastickejšia forma liečivej hladovky, kde sa popíjajú iba minerálky a čierne čaje.

Liečba rakoviny na základe hladovania má svoju logiku. Pokiaľ normálne a aj onkologické bunky nedostanú dostatok výživy, tak sa vrhnú na všetky toxické látky a spracujú ich na živiny. A teda metabolity onko buniek sa stanú potravou. Potom pri hladovaní začnú bunky požierať sami seba a pôjdu po svojich orgánikoch vo vnútri buniek a potom pôjdu aj po bielkovinách a aminokyselinách v samotnej bunke. Celkovo sa obmedzí rast a delenie zdravých a aj onkologických buniek. A je tu šanca, že niektoré bunky sa pustia aj do onko buniek. V organizme začína kanibalizmus na úrovni buniek a vzájomné požieranie. Môže tu byť aj iná logika a to taká, že pri hladovaní idú to tela iba lieky od onkológa a ďalšie jedované látky a bunky akosi nemajú na výber, čo budú jesť. Štandardné bunky vydržia záťaž jedovatých látok a onko bunky budú na jedovaté látky citlivejšie. Intuitívne je možné určiť, ktoré jedovaté látky je potrebné dostať do tela.

Hladovka na hranicu totálneho skolabovania
Hladovanie môže viesť k stavu kolabovania organizmu a hladovka končí odpadnutím a stavom blízkym kóme. Ide o to, že takýto extrémny zásah môže organizmus uviesť do stavu prepnutia a zobudenia napríklad dynamických imunitných reakcií. Samozrejme, na takýto druh liečby treba mať poriadne silné nervy a trochu aj zariskovať. Akékoľvek extrémne a hraničné stavy môžu v organizme zapnúť blokované aktivity imunitného systému.

Hladovka a systém TUMO
Niektorí asi poznáte techniky tumo, keď sú osoby schopné vyvolať tento stav v organizme a znášajú extrémne teplo, hlad alebo chlad. Čo sa udeje, keď sa organizmus dostane do stavu TUMO? Ide vlastne o niečo ako anafylaktický šok. Vtedy padnú dva hormóny z nadobličiek a to adrenalín a kortikoidy a organizmus začne fungovať čudným spôsobom. Jednoducho klasická chémia sa zrúti a nastúpi zvláštna chémia, ktorá najčastejšie vytočí imunitný systém a ten funguje nečakane agresívne a divoko. A je šanca, že imunitný systém otočí pozornosť na onko bunky. Aktivácia fanatickou predstavou uzdravenia za každú cenu. Život alebo smrť. Celkovo nebezpečná technika aktivovania imunitnej reakcie a neodporúčam ju robiť bez lekárskeho dozoru.



Zoznam ďalších článkov: