A tak sa mozog a riadiace centrá v mozgu rozhodnú prejsť do stavu ohrozenia. Je to taký stav prepnutia chemických reakcií k záchrane organizmu ako v extrémne chladnom prostredí, alebo pri silnom úpale, alebo pri zjedení určitých jedov ako jedovaté huby. V prípade starnutia je prepnutie neštandardnej chémie trvalé a organizmus sa už nikdy nevráti do normálne fungujúcej chémie. Staroba je trvalo prítomná a už sa táto zmenená chémia nikdy nevráti do normálnej chémie typickej pre mladý a zdravý organizmus. Teda neustály pád adrenalínu, kortikoidov, melatonínu, serotonínu a iných látok. O človeku je rozhodnuté, chemické pochody sa zrútili a usilujú sa aspoň takto fungovať. Pokiaľ tento stav podobný anafylaktickému šoku trvá celé roky a pozmení 80 % chemických reakcií, tak to znamená istú smrť. Je to v zásade prirodzený prejav starnutia. Ale je dobré ho ubrzďovať a osoby dožívajúce sa 100 rokov si často udržia normálne fungujúcu chémiu na dobrých dávkach adrenalínu, kortikoidoch, melatoníne a serotoníne.

Nepriechodnosť bunkových blán – rezistentnosť
Nekvalitná produkcia napríklad inzulínu v pankrease môže spôsobiť nepriechodnosť niektorých druhov cukru cez bunkové blany a je to veľký problém pri mozgových bunkách. Horšie sa myslí a mozog je nevýkonný. Spôsobí to pozmenené chemické vzorce inzulínu a treba hľadať veštecky, aký cukor treba konzumovať, aby sa dostal do buniek. Tak isto sa môže poškodiť tvorba B vitamínov v hrubom čreve. Ich chemické vzorce sa pozmenia, zle sprevádzajú živiny do bunky a takto sa môžu poškodiť aj ďalšie chemické látky. Alebo sa pozmenia bunkové blany a ťažšie púšťajú živiny do buniek. Problémom môže byť aj tvorba nitroglycerínu, ten zase sprevádza hlavne dusíkaté látky do vnútra buniek, ale aj iné látky. A keď ho je organizme pomenej, tak to zaťažuje srdce a krv musí mnohonásobne viackrát obehnúť v krvnom riečisku, kým dostane do buniek potrebné živiny.

Na bunkách sú takzvané receptory regulujúce vstup a výstup chemických látok a aj tieto postupne v rámci starnutia nefungujú ideálne. Obnovenie ich činnosti je problematické. A potom sa berú rôzne lieky a výživové doplnky, ktoré ich nahradia a regulujú rôzne druhy látok ako napríklad vápnik.

Organizmus sa s týmito problémami môže vysporiadať tak, že začne v tuku produkovať náhradné chemické látky. Prípadne sa začnú užívať lieky a vhodné výživové doplnky a tak pomôžu prechodu živín do bunky a z bunky.

Jediné látky, ktoré si nemusia pýtať povolenie na prienik do buniek, sú nanolátky s veľkosťou menšou ako 0,0001 milimetra. A k tejto veľkosti sa približujú niektoré kryštalické látky alebo hlboko zmrazené a podobne.

Zanášanie medzibunkového priestoru lepkom
Tak toto je pre osoby v staršom veku dosť nepríjemná záležitosť. V staršom veku už organizmus nepotrebuje toľko obilnín a lepku ako v mladosti. A môže ísť aj o to, že trávenie už nevie lepok normálne spracovať. Pokiaľ sa v potrave osoby nachádza príliš veľa múčnych jedál, pečiva alebo koláčov, tak to zvyčajne vedie k ukladaniu lepku hlavne v medzibunkovom priestore, ale aj v samotných bunkách. A to nie je dobré pre fungovanie buniek, keď ich upcháva lepok. A tak si treba dávať v staršom veku pozor na množstvo obilnín a lepku. Liečba je jednoduchá, stačí obmedziť na pár mesiacov príjem obilnín a nahradiť ich bezlepkovou stravou, jesť výrobky z bezlepkovej múky. Lepok v bunkách sa absorbuje a bunky znovu môžu fungovať normálne. Často sa stane, že po bezlepkovej diéte sa bunky už neupchávajú. Tento jav nevieme ničím vysvetliť. Osoby sa vrátia k obilninám v rovnakom množstve a bunky sa už neupchávajú. No nemusí to platiť v každom prípade.

Zlá výživa môže poškodiť tvorbu niektorých hormónov
Po 40. roku života začínajú hormonálne žľazy celkovo produkovať menej hormónov a ich výkonnosť klesá. Teda hormónov je menej a sú aj menej účinné. Na dôvažok klesá počet enzýmov a tých má byť v organizme do 200 000, to je hrubý odhad. Veda pozná asi 2 000 druhov. Zbytok je veľké neznámo. Ale tieto enzýmy sú dôležité, aby sa z každého hormónu vytvorili rôzne kombinácie a tých je pri jednom hormóne odhadovo aj 100 kusov. Jeden hormón sa mierne upraví pre rôzne časti organizmu a tam potom môže fungovať. A v staršom veku toto už dobre nefunguje. U niektorých osôb množstvo enzýmov môže klesnúť ku kritickej hodnote 2 000 enzýmov na celé telo a to je mimoriadne zlá situácia.

Príkladom môže byť štítna žľaza, ktorá potrebuje špecificky upravený jód a keď ho organizmus nedostane a nevytvorí, tak je nedostatok hormónov štítnej žľazy. Organizmus nedostane dostatok napríklad prvku vanádu a je problematická tvorba inzulínu a to je tiež nepríjemné. A takto by sme mohli postupovať pri každom hormóne ľudského tela.

Napríklad nedostatok D vitamínu a jeho pozmenená a nekvalitná tvorba v ľudskej koži môže viesť k nedostatku tvorby špecifického hormónu D – hormónu pre činnosť obličiek. A vtedy treba brať náhradný D vitamín, aby poriadne fungovali obličky.

Svetlo, fotóny, elektróny a mitochondrie v bunkách
V ľudských kostiach a priamo k kostnej špongii, ktorá je okolo vnútra kostí, sú také mikrodutinky a kanáliky a v nich sa nachádzajú mini fabrické komplexy na úrovni orgánikov v bunke. Tieto mini orgániky sa volajú mitochondrie. Poznáme tri druhy mitochondrií: jeden druh sú mitochondrie ako mikro elektrárne, druhý druh sú mitochondrie ako chemické fabriky na výrobu prvkov a chemických zlúčenín a tretí druh sú ako mitochondrie obsahujúce neuróny, chromozómy a gény. Takéto mitochondrie sú vo vnútri každej bunky aj kostnej bunky a riadia všetky pochody v bunke okrem pochodov pri delení bunky, tie riadi bunkové jadro. Teda každá ľudská bunka má dve jadrá a to na delenie bunky a druhé mitochondriálne jadro na riadenie fungovania pochodov v bunke. Chemické látky a bioenergie z mitochondrií fungujú na báze telovej supravodivosti, paramagnetizmu a ich fyzikálnych procesov pre častice a mikročastice. Je to jedinečný svet doslova zázrakov. Svet mikrobleskov, elektrónov a fotónov. Svet jedinečnej chémie, ktorý v staršom veku postupne slabne. Nezničí sa, ale sa uzavrie. A je to možné napríklad filipínskym reiki otvoriť a znovu uviesť do aktivity.

Nedostatočná tvorba enzýmu serrapeptáza
Toto je mimoriadne dôležitý enzým, ktorý sa hlavne produkuje v pečeni a podieľa sa na upratovaní pozostatkov po dvoch druhoch cholesterolu, ktorý prúdi v cievach a žilách. Z cholesterolu sa vyrába množstvo dôležitých hormónov. Ale cholesterol zanáša cievy a žily a menovaný enzým to za ním čistí a upratuje. V staršom veku sa stáva, že sa nedodajú vhodné živiny na jeho tvorbu a tak ho nieto. A potom treba niečo robiť, lebo inak cholesterol upchá, čo sa len bude dať. Našťastie ho vieme produkovať aj mimo ľudské telo a samotnú pečeň.

Tvorba 200 000 enzýmov
Prečo je tvorba enzýmov taká dôležitá? Preto, že sa viažu na skoro všetky látky produkované v ľudskom tele a dokážu z jeden chemickej látky alebo vzorca produkovať rôzne odlišné varianty. Napríklad hormón štítnej žľazy tyroxín sa modifikuje až na 50 a viacej podobných chemických látok a pošle ich do iných častí tela. A enzýmy sú vždy okolo hormonálnych látok tela, pri spracovaní potravy v tenkom čreve, spracujú aj vitamíny. Pokiaľ produkcia starnutím klesá a zostane okolo 2 000 enzýmov, tak organizmus stráca schopnosť vhodne upraviť chemické látky pre jednotlivé orgány a časti organizmu.

Tvorba minerálov v organizme
V zásade organizmus potrebuje pre svoju existenciu klasické minerály ako v minerálnych vodách. Ale organizmus produkuje aj takzvané biominerály, ktoré špeciálne upraví. Na prvý pohľad sa zdá, že sú to klasické anorganické minerály ako v minerálke. Ale hlbší pohľad na chemické zloženie a pozície atómov hovorí o iných chemických prvkoch, hovoríme o organických prvkoch. A v niektorých prípadoch je organizmus v mitochondriách – mikrochemických fabrikách - schopný vyrobiť pomocou biosupravodivej rekcie aj jedinečné anorganické alebo organické prvky.

Pokiaľ sa pokazí trávenie alebo v staršom veku nastúpi staroba, tak sa veľmi často stane, že jednoducho sa minerály nedostanú do tela. Prípadne biominerály sa vyrobia nevhodným spôsobom pre bunky a putujú do tuku alebo mimo telo a treba nájsť spôsob, ako to do tela dostať inak, napríklad cez kožu, do žily ako infúziu a podobne. Organizmus nedostane a nevytvorí rôzne úpravy minerálov a hladuje. Postupne smeruje ku kanibalizmu a hladomoru.



Zoznam ďalších článkov: