{"id":2329,"date":"2011-09-12T17:12:00","date_gmt":"2011-09-12T15:12:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/travenie-a-anatomia\/"},"modified":"2020-10-19T20:38:18","modified_gmt":"2020-10-19T18:38:18","slug":"travenie-a-anatomia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/travenie-a-anatomia\/","title":{"rendered":"Tr\u00e1venie a anat\u00f3mia"},"content":{"rendered":"<p><strong><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3277 alignleft\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/article_image.jpg\" alt=\"\" width=\"90\" height=\"100\" \/>Za\u010d\u00ednam p\u00edsa\u0165 s\u00e9riu \u010dl\u00e1nkov o tr\u00e1ven\u00ed.<\/strong> V prvom rade sa pok\u00fasime spolo\u010dne predstavi\u0165 si tr\u00e1viacu s\u00fastavu ako jeden celok a \u010do do tr\u00e1viaceho syst\u00e9mu patr\u00ed. Je dobr\u00e9 si vizualizova\u0165 obr\u00e1zky o tom, ako funguje tr\u00e1venie. V \u010fal\u0161\u00edch \u010dl\u00e1nkoch, ktor\u00e9 budem p\u00edsa\u0165, sa pok\u00fasime o to, aby ste si vedeli tr\u00e1venie predstavi\u0165 ako chemick\u00fa fabriku, kde sa produkuj\u00fa obrovsk\u00e9 mno\u017estv\u00e1 biochemick\u00fdch l\u00e1tok. Nebudete to jednoduch\u00e9 pochopi\u0165 a z\u00e1rove\u0148 sa neutopi\u0165 v mno\u017estve chemick\u00fdch vzorcov.<\/p>\n<p>V \u010fal\u0161om \u010dl\u00e1nku sa budem zaobera\u0165 v\u00fdskumom nov\u00fdch druhov liekov zalo\u017een\u00fdch na z\u00edskan\u00ed koncentrovan\u00fdch d\u00e1vok enz\u00fdmov, ktor\u00e9 mimoriadne dobre podporuj\u00fa hojenie po r\u00f4znych drastick\u00fdch z\u00e1sahoch do tela. Dobr\u00e1 spr\u00e1va je, \u017ee mnohozlo\u017ekov\u00e9 enz\u00fdmov\u00e9 lieky s\u00fa ve\u013emi dobre a \u00fa\u010dinn\u00e9 po onkologick\u00fdch lie\u010dbach, po z\u00e1va\u017en\u00fdch ochoreniach a po \u00farazov\u00fdch stavoch. \u010ealej sa tu budeme venova\u0165 v\u00fdskumu, ako ob\u00eds\u0165 po\u0161kodenie tr\u00e1venia. Ako je to s t\u00fdm, aby sme jedli to, \u010do skuto\u010dne k\u0155mi na\u0161e bunky a nie iba dobr\u00fd pocit v o\u010diach. Ako je to s tr\u00e1ven\u00edm v star\u0161om veku a ak\u00e9 genetick\u00e9 zmeny be\u017eia u dlhovek\u00fdch jedincov.<\/p>\n<p><strong>M\u00f4\u017eete pou\u017ei\u0165 vyh\u013ead\u00e1vaciu li\u0161tu Google na vyh\u013eadanie vhodn\u00fdch str\u00e1nok pomocou dole uveden\u00fdch slov a z\u00edska\u0165 tak o tenk\u00fdch \u010drev\u00e1ch \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie.<\/strong><\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignnone size-full wp-image-1341\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/07\/kontakt-sasa-datelina.jpg\" alt=\"\" width=\"120\" height=\"65\" \/><br \/>\n<strong>SA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong><br \/>\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,<br \/>\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:<br \/>\n<a href=\"mailto:sasapueblo@meditacia.sk\" class=\"autohyperlink\">sasapueblo@meditacia.sk<\/a><br \/>\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165<br \/>\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd<br \/>\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:<br \/>\n<a href=\"https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a><br \/>\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.<br \/>\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n<p>{banner zone=adsense-vyhladavanie}&#8220;\u00dastna dutina, slinn\u00e9 \u017e\u013eazy, jazyk, hrtan, svaly hltanu, svaly \u017eal\u00fadka, \u017eal\u00fadok, dvan\u00e1stnik, tenk\u00e9 \u010drevo, pe\u010de\u0148, \u017el\u010dn\u00edk, pankreas, hrub\u00e9 \u010drevo hrub\u00e9 \u010drevo a svaly, zviera\u010d a jeho svaly, slep\u00e9 \u010drevo, cievy a \u017eily, lymfatick\u00fd syst\u00e9m, nervov\u00fd syst\u00e9m, tukov\u00fd org\u00e1n, svaly, pr\u00edvesok mozgov\u00fd &#8220;<\/p>\n<p><strong>Katal\u00f3g web str\u00e1nok <\/strong><br \/>\nVyzbieral som webov\u00e9 str\u00e1nky hlavne z Wikip\u00e9die, ale aj z internetu. Je to \u010fal\u0161\u00ed zdroj dopl\u0148uj\u00facich inform\u00e1ci\u00ed o \u013eudskom tr\u00e1ven\u00ed.<\/p>\n<p>Str\u00e1nky na Wikip\u00e9dii o celom syst\u00e9me tr\u00e1venia<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Tr%C3%A1viaca_s%C3%BAstava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Tr%C3%A1viaca_s%C3%BAstava<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tr%C3%A1ven%C3%AD\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tr%C3%A1ven%C3%AD<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDalude%C4%8Dn%C3%AD_%C5%A1%C5%A5%C3%A1va\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDalude%C4%8Dn%C3%AD_%C5%A1&#8230;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tr%C3%A1vic%C3%AD_soustava_%C4%8Dlov%C4%9Bka\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tr%C3%A1vic%C3%AD_soustava_%C4%&#8230;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Human_gastrointestinal_tract\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Human_gastrointestinal_tract<\/a><br \/>\n\u00dastna dutina<br \/>\nInform\u00e1cie o \u00fastnej dutine a \u010do obsahuje. Je dobr\u00e9 si vedie\u0165 vizualizova\u0165 t\u00fato \u010das\u0165 tela a nau\u010di\u0165 sa do nej prenika\u0165 aj koncentr\u00e1ciou psychiky.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C3%9Asta_a_%C3%BAstn%C3%AD_dutina\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C3%9Asta_a_%C3%BAstn%C3%AD_dut&#8230;<\/a><br \/>\nV \u00fastnej dutine sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj slinn\u00e9 \u017e\u013eazy, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na tr\u00e1ven\u00ed potravy<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slinn%C3%A1_%C5%BEl%C3%A1za\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slinn%C3%A1_%C5%BEl%C3%A1za<\/a><br \/>\nAmyl\u00e1za produkovan\u00e1 slinn\u00fdmi \u017e\u013eazami sa vol\u00e1 ptyal\u00edn. M\u00e1 na starosti delenie \u0161krobu. Produkuje ju do tenk\u00e9ho \u010dreva aj pankreas.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Amyl%C3%A1za\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Amyl%C3%A1za<\/a><br \/>\n\u017dal\u00fadok<br \/>\nJe dobr\u00e9 si vedie\u0165 predstavi\u0165, ako funguje \u017eal\u00fadok a dok\u00e1za\u0165 vtla\u010di\u0165 organizmu predstavu zdrav\u00e9ho \u017eal\u00fadka.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDal%C3%BAdok\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDal%C3%BAdok<\/a><br \/>\nV \u017eal\u00fadku p\u00f4sobia enz\u00fdmy a to hlavne peps\u00edn na \u0161tiepenie bielkov\u00edn a lip\u00e1za na \u0161tiepenie tuku. Sacharidy sa v \u017eal\u00fadku \u0161tepia minim\u00e1lne. \u0160tiepia sa v \u00fastnej dutine a v tenkom \u010dreve za \u00fa\u010dasti enz\u00fdmov pankreasu. V \u017eal\u00fadku sa produkuje do 2 litrov \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdch \u0161tiav. Zlo\u017eenie je voda, enz\u00fdmy, peps\u00edn, gastr\u00edn, muc\u00edn a chlorovod\u00edk. <a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDaludek\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDaludek<\/a><br \/>\nEnzymatick\u00e1 l\u00e1tka peps\u00edn<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Pepsin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Pepsin<\/a><br \/>\nEnzymatick\u00e1 l\u00e1tka gastr\u00edn<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Gastrin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Gastrin<\/a><br \/>\nEnzymatick\u00e1 l\u00e1tka muc\u00edn<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Mucin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Mucin<\/a><br \/>\nNie\u010do o \u017eal\u00fadku<br \/>\n<a href=\"http:\/\/www.operativa.cz\/modules.php?name=News&#038;file=article&#038;sid=27\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/www.operativa.cz\/modules.php?name=News&#038;file=arti&#8230;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/www.zaludek.cz\/\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/www.zaludek.cz\/<\/a><br \/>\nDvan\u00e1stnik je \u010das\u0165 tenk\u00e9ho \u010dreva pod \u017eal\u00fadkom<br \/>\nJe tu oblas\u0165, kde je v\u00fdvod pankreasu a pr\u00fadi sem \u017el\u010d cez \u017el\u010dn\u00edk. V dvan\u00e1stniku sa naj\u010dastej\u0161ie tvoria vredy.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Dvan%C3%A1stnik\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Dvan%C3%A1stnik<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Dvan%C3%A1ctn%C3%ADk\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Dvan%C3%A1ctn%C3%ADk<\/a><br \/>\nEnz\u00fdm gastr\u00edn sa tvor\u00ed v dvan\u00e1stniku a je to riadiaci horm\u00f3n pre \u017eal\u00fadok, pankreas a asi aj<br \/>\nslinn\u00e9 \u017e\u013eazy, \u017el\u010d a tenk\u00e9 \u010drevo.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Gastrin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Gastrin<\/a><br \/>\nRegul\u00e1cia kyslosti v tr\u00e1viacom syst\u00e9me<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Sekretin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Sekretin<\/a><br \/>\nTenk\u00e9 \u010drevo<br \/>\nStena tenk\u00e9ho \u010dreva je pokryt\u00e1 ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom klkov. M\u00e1 d\u013a\u017eku 4 a\u017e 5 metrov a \u0161\u00edrku 2 &#8211; 4 cm. Obsahuje mno\u017estvo \u017eliaz s vonkaj\u0161\u00edm vylu\u010dovan\u00edm. Plocha hrub\u00e9ho \u010dreva je 10 m \u0161tvorcov\u00fdch a je tu asi 3 000 klkov. Do \u010dreva prech\u00e1dza strava upraven\u00e1 cez \u00fasta, \u017eal\u00fadok.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Tenk%C3%A9_%C4%8Drevo\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Tenk%C3%A9_%C4%8Drevo<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tenk%C3%A9_st%C5%99evo\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tenk%C3%A9_st%C5%99evo<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Small_intestine\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Small_intestine<\/a><br \/>\nHypotalamus<br \/>\nStredn\u00fd mozog a v r\u00e1mci neho hypotalamus ako centrum regul\u00e1cie hladu a nas\u00fdtenosti. Mohli by sme ho k\u013eudne vola\u0165 potravinov\u00e9 centrum, centrum hladu, centrum nas\u00fdtenosti.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Hypothalamus\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Hypothalamus<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/St%C5%99edn%C3%AD_mozek\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/St%C5%99edn%C3%AD_mozek<\/a><br \/>\nVazopres\u00edn je horm\u00f3n z hypotalamu a reaguje na zmenu koncentr\u00e1cia i\u00f3nov v krvnej plazme.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Antidiuretick%C3%BD_hormon\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Antidiuretick%C3%BD_hormon<\/a><br \/>\nPankreas<br \/>\nJe to \u017e\u013eaza, ktor\u00e1 vylu\u010duje aj do tenk\u00e9ho \u010dreva v oblasti dvan\u00e1stnika, ale aj priamo do krvi inzul\u00edn a glukag\u00f3n.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Pod%C5%BEal%C3%BAdkov%C3%A1_%C5%BE%C4%BEaza\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Pod%C5%BEal%C3%BAdkov%C3%A1_%C5&#8230;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slinivka_b%C5%99i%C5%A1n%C3%AD\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slinivka_b%C5%99i%C5%A1n%C3%AD<\/a><br \/>\nGlukagon<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Glukagon\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Glukagon<\/a><br \/>\nInzul\u00edn<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Inzulin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Inzulin<\/a><br \/>\nSomatostat\u00edn<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Somatostatin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Somatostatin<\/a><br \/>\nVylu\u010dovanie do tr\u00e1viaceho syst\u00e9mu<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Trypsin\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Trypsin<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lip%C3%A1za\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lip%C3%A1za<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Amyl%C3%A1za\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Amyl%C3%A1za<\/a><br \/>\nTuk a tukov\u00fd org\u00e1n<br \/>\n\u013dudsk\u00e9 telo obsahuje tukov\u00fd org\u00e1n a v \u0148om tukov\u00e9 bunky. Na tukov\u00e9 tkaniv\u00e1 sa pozer\u00e1 v medic\u00edne a aj v lie\u010dite\u013estve ako na kus zbyto\u010dnej slaniny. A pritom po 30. roku \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota sa m\u00f4\u017eu tukov\u00e9 bunky geneticky upravi\u0165 a za\u010da\u0165 produkova\u0165 napr\u00edklad enz\u00fdmy, ktor\u00e9 u\u017e organizmus neprodukuje. Tak isto v 40. roku \u017eivota sa m\u00f4\u017ee u niektor\u00fdch jedincov vhodne geneticky modifikova\u0165 a tvori\u0165 niektor\u00e9 horm\u00f3ny. Tukov\u00fd org\u00e1n m\u00e1 v sebe hned\u00fd tuk a to je z\u00e1sob\u00e1re\u0148 lie\u010div\u00fdch l\u00e1tok. Tak\u00e1 mal\u00e1 lek\u00e1re\u0148, ke\u010f sa organizmus ocitne v kr\u00edzov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Tuk\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Tuk<\/a><br \/>\n\u013dudsk\u00e9 telo obsahuje tuky a ukladaj\u00fa sa v tukov\u00fdch bunk\u00e1ch<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Lipid\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Lipid<\/a><br \/>\nTukov\u00e9 tkanivo<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tukov%C3%A1_tk%C3%A1%C5%88\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tukov%C3%A1_tk%C3%A1%C5%88<\/a><br \/>\nTukov\u00e1 bunka<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tukov%C3%A1_bu%C5%88ka\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Tukov%C3%A1_bu%C5%88ka<\/a><br \/>\nPe\u010de\u0148 a \u017el\u010dn\u00edk<br \/>\nTvorba \u017el\u010de, ktor\u00e1 neobsahuje \u017eiadne enz\u00fdmy. \u017dl\u010d pom\u00e1ha tr\u00e1vi\u0165 tuky. Anatomicky ide \u017el\u010d<br \/>\ndo tenk\u00e9ho \u010dreva \u017el\u010dovodom. \u017dl\u010dovod kon\u010d\u00ed pod \u017eal\u00fadkom v \u010dasti tenk\u00e9ho \u010dreva &#8211; dvan\u00e1stniku.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/J%C3%A1tra\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/J%C3%A1tra<\/a><br \/>\nHrub\u00e9 \u010drevo, slep\u00e9 \u010drevo a kone\u010dn\u00edk<br \/>\nNetvoria sa \u017eiadne enz\u00fdmy na tr\u00e1venie, iba sa absorbuje voda z obsahu hrub\u00e9ho \u010dreva.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Hrub%C3%A9_%C4%8Drevo\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Hrub%C3%A9_%C4%8Drevo<\/a><br \/>\nCievna s\u00fastava<br \/>\nNezab\u00fadajme, \u017ee do skupiniek buniek v celom tr\u00e1viacom syst\u00e9me smeruj\u00fa aj cievy a \u017eily cel\u00e9ho krvn\u00e9ho syst\u00e9mu. Jednak tieto oblasti vy\u017eivuj\u00fa a jednak odoberaj\u00fa z \u00fast, \u017eal\u00fadka, tenk\u00e9ho a aj hrub\u00e9ho \u010dreva potrebn\u00e9 \u017eiviny.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Ob%C4%9Bhov%C3%A1_soustava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Ob%C4%9Bhov%C3%A1_soustava<\/a><br \/>\nLymfatick\u00e1 s\u00fastava<br \/>\nDo skupiniek buniek v celom tr\u00e1viacom syst\u00e9me smeruje aj cel\u00fd lymfatick\u00fd syst\u00e9m. V tejto oblasti sa v\u0161ade nach\u00e1dza takzvan\u00e1 lymfatick\u00e1 mrie\u017eka. Dala by sa sk\u00f4r ch\u00e1pa\u0165 ako lymfatick\u00e1 sie\u0165ka obto\u010den\u00e1 okolo \u017eal\u00fadka, tenk\u00e9ho a hrub\u00e9ho \u010dreva. Lymfatick\u00e1 mrie\u017eka m\u00e1 aj funkciu dezinfikova\u0165 natr\u00e1ven\u00fa hmotu z potrav\u00edn v tr\u00e1viacom syst\u00e9me. Lymfatick\u00e9 zakon\u010denia odoberaj\u00fa \u017eiviny z tr\u00e1viaceho syst\u00e9mu do lymfatickej plazmy vo vn\u00fatri lymfatick\u00e9ho rie\u010di\u0161\u0165a.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfatick%C3%A1_soustava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfatick%C3%A1_soustava<\/a><br \/>\nNervov\u00e1 s\u00fastava<br \/>\nDo skupiniek buniek v celom tr\u00e1viacom syst\u00e9me smeruje aj nervov\u00fd syst\u00e9m.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Nervov%C3%A1_soustava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Nervov%C3%A1_soustava<\/a><br \/>\nSvaly<br \/>\n\u017dal\u00fadok je v z\u00e1sade sval a tak isto hrub\u00e9 \u010drevo m\u00e1 zvonka na povrchu svalovinu. Podce\u0148uje sa hlavne svalovina na hrubom \u010dreve a jeho v\u00fdkonnos\u0165 pri posune stolice a vypr\u00e1zd\u0148ovan\u00ed stolice z hrub\u00e9ho \u010dreva a kone\u010dn\u00edkom. Tento sval sa dobre udr\u017euje v\u00fd\u017eivou pre \u0161portovcov a to s\u00fa prote\u00ednov\u00e9 n\u00e1poje a v\u00fdrobky.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Sval\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Sval<\/a><\/p>\n<p>Zdroj foto: <a href=\"http:\/\/www.wikipedia.org\/\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/www.wikipedia.org\/<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Za\u010d\u00ednam p\u00edsa\u0165 s\u00e9riu \u010dl\u00e1nkov o tr\u00e1ven\u00ed. V prvom rade sa pok\u00fasime spolo\u010dne predstavi\u0165 si tr\u00e1viacu s\u00fastavu ako jeden celok a \u010do do tr\u00e1viaceho syst\u00e9mu patr\u00ed. Je dobr\u00e9 si vizualizova\u0165 obr\u00e1zky o tom, ako funguje tr\u00e1venie. V \u010fal\u0161\u00edch \u010dl\u00e1nkoch, ktor\u00e9 budem p\u00edsa\u0165, sa pok\u00fasime o to, aby ste si vedeli tr\u00e1venie<span class=\"more-link\"><a href=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/travenie-a-anatomia\/\">\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[25],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2329","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-travenie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2329","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2329"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2329\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3660,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2329\/revisions\/3660"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2329"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2329"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2329"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}