{"id":2365,"date":"2011-11-03T10:43:00","date_gmt":"2011-11-03T09:43:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/hormonalna-sustava\/"},"modified":"2020-10-19T20:36:27","modified_gmt":"2020-10-19T18:36:27","slug":"hormonalna-sustava","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/hormonalna-sustava\/","title":{"rendered":"Hormon\u00e1lna s\u00fastava"},"content":{"rendered":"<p><strong><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-1316 alignleft\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/IMG_181.jpg\" alt=\"\" width=\"90\" height=\"100\" \/>Hormon\u00e1lna s\u00fastava produkuje hormon\u00e1lne l\u00e1tky a to priamo do krvi.<\/strong> Ur\u010ditou v\u00fdnimkou je pankreas pod \u017eal\u00fadkom, ktor\u00fd produkuje l\u00e1tky do tr\u00e1viaceho syst\u00e9mu tenk\u00e9ho \u010dreva a do krvi a to napr\u00edklad inzul\u00edn a in\u00e9 l\u00e1tky na riadenie hladiny cukru v krvi. Centr\u00e1lna riadiaca \u017e\u013eaza je hypof\u00fdza. V bl\u00edzkosti hypof\u00fdzy je epif\u00fdza a je zodpovedn\u00e1 za sexu\u00e1lny v\u00fdvoj a celkovo za sexu\u00e1lne aktivity \u010dloveka. Epif\u00fdza je \u00fazko spojen\u00e1 u mu\u017eov na semenn\u00edky a u \u017eien je premosten\u00e1 na \u017elt\u00e9 teliesko, vaje\u010dn\u00edky.<\/p>\n<p><strong>Amigdala je zodpoved\u00e1 za celkov\u00fd v\u00fdvoj a rast mlad\u00e9ho organizmu.<\/strong> \u0160t\u00edtna \u017e\u013eaza sa nach\u00e1dza v oblasti hrdla a ved\u013ea nej s\u00fa pr\u00ed\u0161t\u00edtne telieska. Pod \u017eal\u00fadkom je pankreas. \u010ealej s\u00fa v tele dve nadobli\u010dkov\u00e9 \u017e\u013eazy, ktor\u00e9 s\u00fa na vrchole ka\u017edej z dvoch obli\u010diek. Nasleduj\u00fa semenn\u00edky u mu\u017eov a vaje\u010dn\u00edky u \u017eien.<\/p>\n<p><strong>Ka\u017ed\u00fa hormon\u00e1lnu \u017e\u013eazu tvor\u00ed ur\u010dit\u00e1 skupina \u0161pecializovan\u00fdch buniek na produkciu \u0161pecifick\u00fdch horm\u00f3nov.<\/strong> Ka\u017ed\u00e1 hormon\u00e1lna \u017e\u013eaza tvor\u00ed ur\u010dit\u00fa skupinu horm\u00f3nov a je potrebn\u00e9, aby sa horm\u00f3ny produkovali aj v po\u017eadovanom mno\u017estve a v po\u017eiadavke spr\u00e1vneho zast\u00fapenia jednotliv\u00fdch horm\u00f3nov. Je potrebn\u00e9 pochopi\u0165, \u017ee hypof\u00fdza potrebuje na produkciu ur\u010dit\u00fdch horm\u00f3nov toxick\u00e9 l\u00e1tky v tele. A teda v tele je potrebn\u00e9 celkovo udr\u017eiava\u0165 ur\u010dit\u00fa vhodn\u00fa hladinu tox\u00ednov aj kv\u00f4li pe\u010deni. Pe\u010de\u0148 a hypof\u00fdza produkuj\u00fa l\u00e1tky z tox\u00ednov v krvnom rie\u010di\u0161ti. A tak je potrebn\u00e9 ma\u0165 ur\u010dit\u00fa \u00farove\u0148 tox\u00ednov. Vegetari\u00e1ni a veg\u00e1ni by mali napr\u00edklad z d\u00f4vodu ur\u010ditej hladiny tox\u00ednov pi\u0165 vlastn\u00fd mo\u010d v zmysle urinoterapie.<\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignnone size-full wp-image-1341\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/07\/kontakt-sasa-datelina.jpg\" alt=\"\" width=\"120\" height=\"65\" \/><br \/>\n<strong>SA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong><br \/>\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,<br \/>\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:<br \/>\n<a href=\"mailto:sasapueblo@meditacia.sk\" class=\"autohyperlink\">sasapueblo@meditacia.sk<\/a><br \/>\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165<br \/>\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd<br \/>\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:<br \/>\n<a href=\"https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a><br \/>\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.<br \/>\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n<p><strong>Pokia\u013e je v danej hormon\u00e1lnej \u017e\u013eaze rozkol\u00edsan\u00e1 hladina tvorby horm\u00f3nov<\/strong>, teda nie s\u00fa tu optim\u00e1lne objemov\u00e9 pomery, tak to m\u00f4\u017ee vies\u0165 k tvorbe nezhubn\u00fdch n\u00e1dorov. Z\u00e1va\u017en\u00e9 pr\u00edpady disharm\u00f3nie tvorby horm\u00f3nov sp\u00f4sobuje nevhodn\u00e1 tvorba horm\u00f3nov v semenn\u00edkoch a vaje\u010dn\u00edkoch.<\/p>\n<p><strong>Nedostatok horm\u00f3nov v tele<\/strong> m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 po\u0161koden\u00e1 chemick\u00e1 aktivita bunkov\u00fdch jadier, ktor\u00e9 po\u017eaduj\u00fa neadekv\u00e1tne a mnohon\u00e1sobn\u00e9 mno\u017estv\u00e1 horm\u00f3nov. Takouto zm\u00e4to\u010dnou spotrebou horm\u00f3nov ni\u010dia \u017eivotnos\u0165 buniek hormon\u00e1lnych \u017eliaz a tento stav treba lie\u010di\u0165.<\/p>\n<p><strong>Hormon\u00e1lna s\u00fastava \u017eeny sa men\u00ed v momente otehotnenia.<\/strong> Nastupuje tehotensk\u00e1 ch\u00e9mia a zmena a \u00faprava hormon\u00e1lnych l\u00e1tok produkovan\u00fdch hormon\u00e1lnymi \u017e\u013eazami. Tak isto n\u00e1stupom lakta\u010dn\u00e9ho obdobia u kojacich \u017eien sa znovu men\u00ed produkcia v hormon\u00e1lnych \u017e\u013eaz\u00e1ch. V obdob\u00ed 40. a\u017e 50. roku \u017eivota prich\u00e1dza k zmene \u010dinnosti hormon\u00e1lnych \u017eliaz a celkovo hormon\u00e1lna \u010dinnos\u0165 sa spoma\u013euje a produkcia kles\u00e1. Bunky hormon\u00e1lnych \u017eliaz sa u\u017e nedelia a \u0165a\u017eie \u00fadr\u017ebuj\u00fa a je tu staroba. U \u017eien prich\u00e1dza klimakt\u00e9rium a u mu\u017eov andropauza. Teda je tu staroba a horm\u00f3ny mo\u017eno doda\u0165 do tela z pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok, zo syntetick\u00fdch l\u00e1tok, ale je mo\u017en\u00e9, \u017ee v tele niektor\u00fdch os\u00f4b prebehn\u00fa vhodn\u00e9 genetick\u00e9 zmeny a horm\u00f3ny sa produkuj\u00fa v svalovine alebo v tukov\u00fdch bunk\u00e1ch. Niektor\u00e9 osoby ani po 40. roku \u017eivota nestr\u00e1caj\u00fa potenci\u00e1l tvori\u0165 dostatok horm\u00f3nov a to v\u010faka \u0161pecifickej poruche \u2013 schopnosti obnovova\u0165 aj do veku 70 a\u017e 80 rokov. Ale to je sk\u00f4r v\u00fdnimo\u010dn\u00e9.<\/p>\n<p><strong>\u010co sa t\u00fdka \u0161t\u00edtnej \u017e\u013eazy, tak tu \u010dasto u \u017eien zasahuje fenom\u00e9n psychiky<\/strong> a pou\u017e\u00edvanie \u0161t\u00edtnej \u017e\u013eazy ako prostriedok na posil\u0148ovanie psychick\u00fdch pochodov. U mu\u017eov v\u00fdnimo\u010dne. V pr\u00edpade pankreasu je tie\u017e siln\u00fd psychick\u00fd faktor a to mno\u017estvo stresu a ne\u010dakan\u00fdch stresov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed ako smr\u0165 milovanej osoby, dopravn\u00e1 nehoda, tot\u00e1lna vy\u010derpanos\u0165. \u0160t\u00edtnu \u017e\u013eazu m\u00f4\u017ee po\u0161kodzova\u0165 nedostatok j\u00f3du v tele a ide o chorobu \u2013 struma \u0161t\u00edtnej \u017e\u013eazy a teda jej zv\u00e4\u010d\u0161ovanie.<\/p>\n<p><strong>V pr\u00edpade hypof\u00fdzy hlavne pri u\u017e\u00edvan\u00ed r\u00f4znych drog u narkomanov<\/strong> prich\u00e1dza k trval\u00e9mu po\u0161kodeniu a \u010dasto nie je mo\u017en\u00e9 hypof\u00fdzu prelie\u010di\u0165. U niektor\u00fdch jedincov po\u0161kod\u00ed hypof\u00fdzu aj jedna d\u00e1vka drogy a vtedy ide o jedincov precitliven\u00fdch na chemick\u00e9 l\u00e1tky. V\u00fdnimo\u010dne aj u\u017e\u00edvanie be\u017en\u00fdch liekov m\u00f4\u017ee naru\u0161i\u0165 produkciu horm\u00f3nov.<\/p>\n<p><strong>Hormon\u00e1lna \u010dinnos\u0165 je mimoriadne rozb\u00faren\u00e1 v obdob\u00ed puberty<\/strong>, niektor\u00e9 deti s\u00fa z d\u00f4vodu nadprodukcie horm\u00f3nov hyperakt\u00edvne a \u0165a\u017eko zvl\u00e1date\u013en\u00e9.<\/p>\n<p><strong>Je tu mo\u017enos\u0165 sa na hormon\u00e1lnu s\u00fastavu pozrie\u0165 aj z h\u013eadiska v\u00fdvoja<\/strong> od \u00farovne embrya cez plod a pokra\u010dova\u0165 v rovine die\u0165a, dospel\u00e1 osoba, klimakt\u00e9rium a andropauza, staroba. U embrya je hormon\u00e1lna \u010dinnos\u0165 zabezpe\u010dovan\u00e1 na za\u010diatku tehotenstva matkou a a\u017e asi v 3. mesiaci v\u00fdvoja sa objavuje hypof\u00fdza a postupne vznikaj\u00fa aj \u010fal\u0161ie hormon\u00e1lne \u017e\u013eazy. \u0160pecifick\u00e1 je detsk\u00e1 \u017e\u013eaza pri hrudnej kosti, ktor\u00e1 bude postupne mohutnie\u0165 a po naroden\u00ed bude silnie\u0165 a po\u010das detstva a dospievania sa bude zmen\u0161ova\u0165. Dospel\u00e1 osoba m\u00e1 z nej iba drobn\u00e9 k\u00fasky. Plod m\u00e1 v oblasti pripojenia na pupo\u010dn\u00fa \u0161n\u00faru takzvan\u00fa zabezpe\u010dovaciu \u017e\u013eazu a v pr\u00edpade zlyh\u00e1vania a v\u00fdpadku syst\u00e9mov matky vie reagova\u0165.<\/p>\n<p><strong>Hormon\u00e1lna s\u00fastava \u010dloveka<\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Endokrinn%C3%A1_s%C3%BAstava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Endokrinn%C3%A1_s%C3%BAstava<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Soustava_%C5%BEl%C3%A1z_s_vnit%C5%99n%C3%AD_sekrec%C3%AD\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Soustava_%C5%BEl%C3%A1z_s_vnit%&#8230;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Endocrine_system\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Endocrine_system<\/a><\/p>\n<p><strong>\u010co s\u00fa to horm\u00f3ny, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa a ako sa delia <\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Horm%C3%B3n\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Horm%C3%B3n<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Hormon\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Hormon<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hormone\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hormone<\/a><\/p>\n<p><strong>Pohlavn\u00fd horm\u00f3n<\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Pohlavn%C3%AD_hormon\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Pohlavn%C3%AD_hormon<\/a><\/p>\n<p><strong>Zoznam hormon\u00e1lnych por\u00fach a ich klasifik\u00e1cia<\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Choroby_%C5%BEliaz_s_vn%C3%BAtorn%C3%BDm_vylu%C4%8Dovan%C3%ADm,_v%C3%BD%C5%BEivy_a_premeny_l%C3%A1tok_%28MKCH-10%29\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Choroby_%C5%BEliaz_s_vn%C3%BAto&#8230;<\/a><\/p>\n<p><strong>Sexu\u00e1lne horm\u00f3ny <\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/commons.wikimedia.org\/wiki\/Category:Sex_hormones?uselang=sk\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/commons.wikimedia.org\/wiki\/Category:Sex_hormones?usel&#8230;<\/a><\/p>\n<p><strong>Orienta\u010dn\u00fd zoznam por\u00fach hormon\u00e1lnych \u017eliaz pop\u00edsan\u00fd zjednodu\u0161ene a dostato\u010dne rozumne: <\/strong><\/p>\n<p>Nadprodukcia niektor\u00fdch horm\u00f3nov.<\/p>\n<p>Nedostato\u010dn\u00e1 produkcia jedn\u00e9ho alebo viacer\u00fdch horm\u00f3nov.<\/p>\n<p>Hormon\u00e1lna \u017e\u013eaza m\u00e1 celkovo zn\u00ed\u017een\u00fa produkciu horm\u00f3nov.<\/p>\n<p>Hormon\u00e1lna \u017e\u013eaza m\u00e1 celkovo zv\u00fd\u0161en\u00fa produkciu horm\u00f3nov.<\/p>\n<p>Hormon\u00e1lna \u017e\u013eaza m\u00e1 rozkol\u00edsan\u00fa produkciu horm\u00f3nov. Niektor\u00e9 sa produkuj\u00fa viacej a niektor\u00e9 menej.<\/p>\n<p>Zlyhala \u00faplne jedna \u017e\u013eaza ako \u0161t\u00edtna \u017e\u013eaza, vaje\u010dn\u00edky, semenn\u00edky, nadobli\u010dky.<\/p>\n<p>Bunky abnorm\u00e1lne po\u017eaduj\u00fa vysok\u00e9 d\u00e1vky horm\u00f3nov a n\u00fatia hormon\u00e1lne \u017e\u013eazy k nadprodukcii.<\/p>\n<p>V tele je nedostatok tox\u00ednov a hypof\u00fdza nem\u00e1 z \u010doho produkova\u0165 hormon\u00e1lne l\u00e1tky.<\/p>\n<p>V tele sa \u010das\u0165 horm\u00f3nov tvor\u00ed v geneticky prirodzene modifikovan\u00fdch bunk\u00e1ch.<\/p>\n<p>Chemick\u00e9 zlo\u017eenie napr\u00edklad hypof\u00fdzy sa pozmen\u00ed u\u017e\u00edvan\u00edm drog.<\/p>\n<p>Precitlivenos\u0165 niektorej hormon\u00e1lnej \u017e\u013eazy na u\u017e\u00edvanie liekov a podobne.<\/p>\n<p>Bujnenie buniek v samotnej hormon\u00e1lnej \u017e\u013eaze.<\/p>\n<p>Po\u0161kodenie niektorej hormon\u00e1lnej \u017e\u013eazy mikroorganizmami.<\/p>\n<p>Po\u0161kodenie hormon\u00e1lnych \u017eliaz chemoterapiou a o\u017earovan\u00edm.<\/p>\n<p>Zmeny kvality a kvantity horm\u00f3nov z d\u00f4vodu genetick\u00fdch por\u00fach alebo po\u0161kodenia chromoz\u00f3mov, bielkov\u00edn a aminokysel\u00edn v samotn\u00fdch bunk\u00e1ch niektorej hormon\u00e1lnej \u017e\u013eazy.<\/p>\n<p>R\u00f4zne in\u00e9 ochorenia v organizme, ktor\u00e9 nepriamo po\u0161kodia alebo inak obmedzia aktivity hormon\u00e1lnych l\u00e1tok.<\/p>\n<p>Zmeny hormon\u00e1lnej \u010dinnosti z d\u00f4vodu ukon\u010dovania \u017eivotnosti a schopnosti obnovy buniek hormon\u00e1lnych \u017eliaz alebo ich obnovy v pr\u00edpade, \u017ee sa geneticky zmenia na trv\u00e1ce a nie deliace sa bunky.<\/p>\n<p>Zmeny hormon\u00e1lnej s\u00fastavy z d\u00f4vodu starnutia a to hlavne v obdob\u00ed 40. a 50. roku \u017eivota. Starnutie je celkovo o trvalom \u00fabytku hormon\u00e1lnych l\u00e1tok v \u013eudskom tele.<\/p>\n<p>Zdroj foto: <a href=\"http:\/\/www.wikipedia.org\/\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/www.wikipedia.org\/<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Hormon\u00e1lna s\u00fastava produkuje hormon\u00e1lne l\u00e1tky a to priamo do krvi. Ur\u010ditou v\u00fdnimkou je pankreas pod \u017eal\u00fadkom, ktor\u00fd produkuje l\u00e1tky do tr\u00e1viaceho syst\u00e9mu tenk\u00e9ho \u010dreva a do krvi a to napr\u00edklad inzul\u00edn a in\u00e9 l\u00e1tky na riadenie hladiny cukru v krvi. Centr\u00e1lna riadiaca \u017e\u013eaza je hypof\u00fdza. V bl\u00edzkosti hypof\u00fdzy je epif\u00fdza<span class=\"more-link\"><a href=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/hormonalna-sustava\/\">\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[24],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2365","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-hormonalna-sustava"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2365","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2365"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2365\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3652,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2365\/revisions\/3652"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2365"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2365"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2365"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}