{"id":2433,"date":"2012-09-17T16:24:00","date_gmt":"2012-09-17T14:24:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/co-vsetko-patri-do-imunitneho-systemu\/"},"modified":"2020-10-19T20:15:17","modified_gmt":"2020-10-19T18:15:17","slug":"co-vsetko-patri-do-imunitneho-systemu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/co-vsetko-patri-do-imunitneho-systemu\/","title":{"rendered":"\u010co v\u0161etko patr\u00ed do imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu?"},"content":{"rendered":"<p><strong><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-1286 alignleft\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/IMG_151.jpg\" alt=\"\" width=\"100\" height=\"90\" \/>Aby bolo jasn\u00e9, \u010do v\u0161etko patr\u00ed do imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu \u013eudsk\u00e9ho tela,<\/strong> vyzbieral som str\u00e1nky o imunitnom syst\u00e9me z Wikip\u00e9die ako stabiln\u00e9ho zdroja medic\u00ednskych inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<p><strong>\u010co je to imunol\u00f3gia<\/strong><br \/>\nImunol\u00f3gia je veda a m\u00e1 vedeck\u00fd pr\u00edstup k danej problematike. Vedeck\u00fd pr\u00edstup m\u00e1 presne stanoven\u00e9 pravidl\u00e1 a testovanie. Pr\u00edstup lie\u010dite\u013esk\u00fd, a teda alternat\u00edvny, sa opiera o poznatky z praxe a sk\u00fasenosti jednotlivcov. Pok\u00fasili sme sa o pr\u00edstup, kde sk\u00famame jednotliv\u00e9 pr\u00edpady, postupy a vy\u017eivovacie doplnky mimozmyslovo pomocou ve\u0161teck\u00fdch techn\u00edk. M\u00e1me snahu to robi\u0165 seri\u00f3zne.<br \/>\nImunol\u00f3gia (en)<br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Immunology\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Immunology<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FImmunology\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p>Autoimunita je stav, pri ktorom niektor\u00e9 zlo\u017eky imunity reaguj\u00fa na vlastn\u00e9 \u0161trukt\u00fary organizmu a spravidla ich po\u0161kodzuj\u00fa<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Autoimunita\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Autoimunita<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Autoimunitn%C3%A1_choroba\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Autoimunitn%C3%A1_choroba<\/a><\/p>\n<p>Alergia je prehnan\u00e1, neprimeran\u00e1 reakcia imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu organizmu na l\u00e1tky, s ktor\u00fdmi sa be\u017ene stret\u00e1vame v na\u0161om prostred\u00ed<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Alergie\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Alergie<\/a><\/p>\n<p>Zoznam autoimunitn\u00fdch chor\u00f4b (en)<br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/List_of_autoimmune_diseases\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/List_of_autoimmune_diseases<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FImmune_system\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignnone size-full wp-image-1341\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/07\/kontakt-sasa-datelina.jpg\" alt=\"\" width=\"120\" height=\"65\" \/><br \/>\n<strong>SA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong><br \/>\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,<br \/>\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:<br \/>\n<a href=\"mailto:sasapueblo@meditacia.sk\" class=\"autohyperlink\">sasapueblo@meditacia.sk<\/a><br \/>\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165<br \/>\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd<br \/>\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:<br \/>\n<a href=\"https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a><br \/>\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.<br \/>\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n<p><strong>\u010co je to imunitn\u00fd syst\u00e9m a ako funguje <\/strong><br \/>\nPreh\u013ead o tom, \u010do je to imunitn\u00fd syst\u00e9m, kde sa nach\u00e1dza v \u013eudskom tele. Aj to m\u00f4\u017ee prispie\u0165 k lie\u010dbe, pokia\u013e chor\u00e1 osoba spozn\u00e1 svoj imunitn\u00fd syst\u00e9m a vie ho podpori\u0165 rozumovo, ale aj vizualiz\u00e1ciou, ako m\u00e1 spr\u00e1vne fungova\u0165. Chor\u00e1 osoba sa dokonca dok\u00e1\u017ee postupne nau\u010di\u0165 trvalo sa koncentrova\u0165 do svojho imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu a n\u00fati\u0165 ho, aby fungoval spr\u00e1vne.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Imunitn%C3%BD_syst%C3%A9m\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Imunitn%C3%BD_syst%C3%A9m<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Imunitn%C3%AD_syst%C3%A9m\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Imunitn%C3%AD_syst%C3%A9m<\/a><\/p>\n<p><strong>Bunka <\/strong><br \/>\nAj samotn\u00e1 bunka alebo skupina buniek m\u00e1 schopnos\u0165 kontrolova\u0165 sa a br\u00e1ni\u0165 nevhodnej pr\u00edtomnosti v\u00edrusov a bakt\u00e9ri\u00ed. A mus\u00ed dobre rozozn\u00e1va\u0165, ktor\u00e9 mikroorganizmy potrebuje a ktor\u00e9 s\u00fa \u0161kodliv\u00e9. Pr\u00edpadne bunka vytvor\u00ed mechanizmy, ako fungova\u0165 v harm\u00f3nii s niektor\u00fdm v\u00edrusom. Aj to je mo\u017en\u00e9.<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Bunka_%28biol%C3%B3gia%29\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Bunka_%28biol%C3%B3gia%29<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Bu%C5%88ka\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Bu%C5%88ka<\/a><br \/>\nBunkov\u00e1 membr\u00e1na<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Bun%C4%9B%C4%8Dn%C3%A1_membr%C3%A1na\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Bun%C4%9B%C4%8Dn%C3%A1_membr%C3&#8230;<\/a><br \/>\nKomplement ako s\u00fabor asi 40 biomolek\u00fal na povrchu buniek a sl\u00fa\u017ei v r\u00e1mci imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Komplement_%28biologie%29\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Komplement_%28biologie%29<\/a><\/p>\n<p><strong>Slinn\u00e9 \u017e\u013eazy <\/strong><br \/>\nPrv\u00fdm vstupom imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu je \u00fastna dutina a nesporne sliny a obsah ich l\u00e1tok, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu dezinfikova\u0165 nevhodn\u00e9 mikroorganizmy. Samozrejme, je lep\u0161ie, ke\u010f do \u00fast nevstupuj\u00fa nevhodn\u00e9 mikroorganizmy. Choroba \u0161pinav\u00fdch r\u00fak ako \u017elta\u010dka hroz\u00ed v\u017edy. A tak isto napr\u00edklad sa \u013eudia \u010dasto nakazia aj plodmi z lesa, ktor\u00e9 si nepoum\u00fdvaj\u00fa.<br \/>\nSlinn\u00e1 \u017e\u013eaza<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slinn%C3%A1_%C5%BEl%C3%A1za\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slinn%C3%A1_%C5%BEl%C3%A1za<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slina\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slina<\/a><\/p>\n<p><strong>Mandle &#8211; kr\u010dn\u00e9, nosn\u00e9 <\/strong><br \/>\n\u010eal\u0161\u00ed prvok ochrany \u013eudsk\u00e9ho tela s\u00fa nosn\u00e9 a kr\u010dn\u00e9 mandle. Sekr\u00e9ty, ktor\u00e9 sa tu tvoria, s\u00fa v\u00fdsledkom aktivity aj bielych krviniek<br \/>\nMandle<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Mandle_%28org%C3%A1n%29\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Mandle_%28org%C3%A1n%29<\/a><br \/>\nMandle ako s\u00fa\u010das\u0165 lymfatick\u00e9ho syst\u00e9mu<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfatick%C3%BD_syst%C3%A9m\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfatick%C3%BD_syst%C3%A9m<\/a><\/p>\n<p><strong>\u017dal\u00fadok <\/strong><br \/>\n\u017dal\u00fadok a \u017eal\u00fado\u010dn\u00e9 \u0161\u0165avy s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou syst\u00e9mu dezinfekcie nevhodn\u00fdch mikroorganizmov. No je jasn\u00e9, \u017ee nie so v\u0161etk\u00fdmi mikroorganizmami si \u017eal\u00fado\u010dn\u00e9 \u0161\u0165avy poradia. Napr\u00edklad zlat\u00fd stafilokok odol\u00e1 aj \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdm \u0161\u0165av\u00e1m.<br \/>\n\u017dal\u00fadok<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDal%C3%BAdok\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDal%C3%BAdok<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDaludek\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDaludek<\/a><br \/>\n\u017dal\u00fado\u010dn\u00e9 kyseliny (en)<br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Gastric_acid\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Gastric_acid<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FGastric_acid\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p><strong>Enz\u00fdmy z pankreasu <\/strong><br \/>\nPankreas a jeho \u0161\u0165avy s\u00fa do ur\u010ditej miery stavan\u00e9 na dezinfekciu, aj \u017el\u010d z pe\u010dene m\u00e1 dezinfek\u010dn\u00e9 a ochrann\u00e9 vlastnosti.<br \/>\nEnz\u00fdm<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Enz%C3%BDm\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Enz%C3%BDm<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Enzym\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Enzym<\/a><br \/>\nPe\u010de\u0148<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Pe%C4%8De%C5%88\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Pe%C4%8De%C5%88<\/a><br \/>\n\u017dl\u010d<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDl%C4%8D\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDl%C4%8D<\/a><\/p>\n<p><strong>Hormon\u00e1lne \u017e\u013eazy <\/strong><br \/>\nP\u00f4sobia nepriamo na celkov\u00fa imunitu v organizme. Napr\u00edklad pri nestabilnej hormon\u00e1lnej s\u00fastave a jej rozkol\u00edsan\u00ed doch\u00e1dza k tomu, \u017ee bunky v tele sa vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere nekontrolovate\u013ene delia a vytv\u00e1raj\u00fa cysty, polypy a my\u00f3my. Ide hlavne o osoby po 40. roku \u017eivota a viacej u \u017eien. Teda tu si m\u00f4\u017eete uvedomi\u0165, \u017ee \u00falohou imunity je str\u00e1\u017ei\u0165 aj to, ako sa delia a ako \u010dasto sa delia bunky v \u013eudskom tele. Je tu vlastne dvojit\u00e1 \u00faloha imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu a to je kontrola mikroorganizmov v tele a kontrola, aby sa bunky chovali \u0161tandardne a nedelili sa, ako sa im zachce.<br \/>\nEndokrinn\u00e1 s\u00fastava<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Endokrinn%C3%A1_s%C3%BAstava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Endokrinn%C3%A1_s%C3%BAstava<\/a><br \/>\nPreh\u013ead hormon\u00e1lnych \u017eliaz<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cimax.sk\/blogy\/article37-Hormonalne-azy-preh-ad\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cimax.sk\/blogy\/article37-Hormonalne-azy-preh-ad<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cimax.sk\/blogy\/article36-Hormonalna-sustava\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cimax.sk\/blogy\/article36-Hormonalna-sustava<\/a><\/p>\n<p><strong>Detsk\u00e1 \u017e\u013eaza <\/strong><br \/>\nJe to \u0161pecifick\u00fd org\u00e1n v \u013eudskom tele. V detskom veku je mimoriadne ve\u013ek\u00e1 a obsadzuje cel\u00fa oblas\u0165 krku a \u010das\u0165 p\u013e\u00fac. Neskor\u0161ie zanik\u00e1 a zost\u00e1vaj\u00fa iba drobn\u00e9 k\u00fasky v oblasti hrudnej kosti. Na\u010falej m\u00e1 za \u00falohu k\u00f3dovanie bielych krviniek. No u niektor\u00fdch jedincov m\u00f4\u017ee be\u017ea\u0165 k\u00f3dovanie bielych krviniek aj v kostnej dreni. \u010casto ide z detskej \u017e\u013eazy z\u00e1klad astmy a to s\u00fa siln\u00e9 energie z tejto oblasti a sp\u00f4sobuj\u00fa nepriamo dusenie v p\u013e\u00facach, kde p\u013e\u00facne bunky zle naberaj\u00fa kysl\u00edk. Aj ke\u010f medic\u00edna tak\u00e9to vysvetlenie neakceptuje. Samozrejme astmu a dusenie m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165 aj in\u00e9 skuto\u010dnosti ako migr\u00e9na, stres, klimakt\u00e9rium, slab\u00e9 srdce a podobne.<br \/>\nBrzl\u00edk<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Brzl%C3%ADk\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Brzl%C3%ADk<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Thymus\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Thymus<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FThymus\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><br \/>\nAstma<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Astma\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Astma<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Asthma\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Asthma<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FAsthma\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p><strong>Kostn\u00e1 dre\u0148<\/strong><br \/>\nNach\u00e1dza sa skoro vo v\u0161etk\u00fdch kostiach. Po 20. roku \u010derven\u00fa kostn\u00fa dre\u0148 nen\u00e1jdete v kostiach r\u00fak a n\u00f4h, je tam \u017elt\u00e1 kostn\u00e1 dre\u0148. Ale v z\u00e1sade kostn\u00e1 dre\u0148 tvor\u00ed skoro v\u0161etky d\u00f4le\u017eit\u00e9 prvky imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu, cel\u00fa paletu bielych krviniek.<br \/>\nKostn\u00e1 dre\u0148<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Kostn%C3%A1_dre%C5%88\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Kostn%C3%A1_dre%C5%88<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Kostn%C3%AD_d%C5%99e%C5%88\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Kostn%C3%AD_d%C5%99e%C5%88<\/a><\/p>\n<p><strong>Lymfatick\u00e9 rie\u010di\u0161te <\/strong><br \/>\nLymfatick\u00e9 rie\u010di\u0161te za\u010d\u00edna v oblasti krku a rozkroku a to lymfatick\u00fdmi \u0161pongiami. Tu za\u010d\u00edna lymfatick\u00fd syst\u00e9m a tu sa premos\u0165uje aj na cievy a \u017eily. No v lymfatickom syst\u00e9me pr\u00fadi iba krvn\u00e1 plazma a nie \u010derven\u00e9 krvinky a preto je vlastne \u010d\u00edro biela. Na lymfatickom rie\u010di\u0161ti s\u00fa drobn\u00e9 lymfatick\u00e9 uzliny a tie likviduj\u00fa nevhodn\u00e9 mikroorganizmy v tele. Ale \u010do menej vedia \u013eudia a \u010dasto aj lek\u00e1ri, je syst\u00e9m lymfatickej mrie\u017eky, ktor\u00fd ide od \u00fast, cez d\u00fdchaciu trubicu, \u017eal\u00fadok, tenk\u00e9 aj hrub\u00e9 \u010drev\u00e1. Lymfatick\u00e1 mrie\u017eka je schopn\u00e1 tvori\u0165 \u0161peci\u00e1lne chemick\u00e9 l\u00e1tky. Ke\u010f sa niekde na povrchu tr\u00e1viacej a d\u00fdchacej trubice objavia extra nebezpe\u010dn\u00e9 v\u00edrusy, tak ich zab\u00edja a to chemicky aj s bunkami. \u010clovek m\u00e1 pocit, \u017ee mu nie\u010do sp\u00e1lilo hrdlo alebo \u010das\u0165 \u017eal\u00fadka. Je to v poriadku.<br \/>\nLymfatick\u00fd syst\u00e9m<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfatick%C3%BD_syst%C3%A9m\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfatick%C3%BD_syst%C3%A9m<\/a><br \/>\nLymfatick\u00e1 uzlina<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/M%C3%ADzn%C3%AD_uzlina\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/M%C3%ADzn%C3%AD_uzlina<\/a><br \/>\nLymfa<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Lymfa\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Lymfa<\/a><\/p>\n<p><strong>Ko\u017ea <\/strong><br \/>\nCelkov\u00fd komplex ochrany organizmu vo\u010di mikroorganizmov zvonka, \u010di u\u017e lymfatick\u00fd syst\u00e9m v nej, potn\u00e9 \u017e\u013eazy, mazov\u00e9 \u017e\u013eazy, biele krvinky v cievach a \u017eil\u00e1ch, ale aj samotn\u00e9 bunky ko\u017ee.<br \/>\nKo\u017ea<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Ko%C5%BEa\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Ko%C5%BEa<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/K%C5%AF%C5%BEe\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/K%C5%AF%C5%BEe<\/a><br \/>\nDermatol\u00f3gia<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Dermatologie\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Dermatologie<\/a><\/p>\n<p><strong>Pr\u00edu\u0161n\u00e9 \u017e\u013eazy <\/strong><br \/>\nNach\u00e1dzaj\u00fa sa v uchu a tak isto maj\u00fa dezinfek\u010dn\u00fa funkciu<br \/>\nZ\u00e1pal pr\u00edu\u0161n\u00fdch \u017eliaz<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Z%C3%A1pal_pr%C3%ADu%C5%A1n%C3%BDch_%C5%BEliaz\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Z%C3%A1pal_pr%C3%ADu%C5%A1n%C3%&#8230;<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/P%C5%99%C3%ADu%C5%A1nice\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/P%C5%99%C3%ADu%C5%A1nice<\/a><\/p>\n<p><strong>Slezina <\/strong><br \/>\nPo vytvoren\u00ed funk\u010dnej kostnej drene tvorba krvn\u00fdch elementov v slezine zanik\u00e1 a objavuje sa, a\u017e ke\u010f je v organizme krvotvorn\u00fdch elementov m\u00e1lo. Pokia\u013e v star\u0161om veku u\u017e nie je dos\u0165 kostnej drene a kvalitn\u00fdch \u010derven\u00fdch krviniek, tak je mo\u017en\u00e9 silou v\u00f4le a vizualiz\u00e1ciou spusti\u0165 funkciu sleziny, aby produkovala zlo\u017eky krvi, ako to bolo po\u010das detstva. Pozor na stavy leuk\u00e9mie; mimozmyslovo sme sk\u00famali mno\u017estvo pr\u00edpadov a tam pr\u00e1ve nevhodn\u00e9 mikroorganizmy pozmenili \u010dinnos\u0165 sleziny a lie\u010dba je paradoxne likvid\u00e1cia sleziny. Samozrejme, nie v\u0161etky pr\u00edpady leuk\u00e9mie maj\u00fa tento priebeh. Treba to individu\u00e1lne pos\u00fadi\u0165.<br \/>\nSlezina<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slezina\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slezina<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Spleen\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Spleen<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FSpleen\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><br \/>\nMnoho cicavcov m\u00e1 drobn\u00e9 slezinky &#8211; ako \u0161trukt\u00fary zvan\u00e9 haemal uzlinky po celom tele, predpoklad\u00e1 sa, \u017ee maj\u00fa rovnak\u00fa funkciu ako prav\u00e1 slezina. Ke\u010f niekto pr\u00edde v mlad\u0161om veku o slezinu, tak je ve\u013ek\u00fd predpoklad, \u017ee sa tieto mikro slezinky zobudia. A tu je ve\u013ek\u00e1 \u0161anca pre samolie\u010dbu a lie\u010dite\u013estvo, pom\u00f4c\u0165 chorej osobe, aby aktivizovala tieto drobn\u00e9 slezinky, ktor\u00e9 s\u00fa v organizme iba v podobe skupiny kme\u0148ov\u00fdch buniek a nemo\u017eno ich n\u00e1js\u0165 ako mal\u00e9 org\u00e1niky.<\/p>\n<p><strong>Slep\u00e9 \u010drevo<\/strong><br \/>\nO slepom \u010dreve sa \u010dasto hovor\u00ed ako o nie\u010dom, \u010do nem\u00e1 v\u00fdznam v \u013eudskom tele. Tak tento n\u00e1zor ur\u010dite nezast\u00e1vam. Slep\u00e9 \u010drevo m\u00e1 v sebe bunky, ktor\u00e9 s\u00fa schopn\u00e9 chr\u00e1ni\u0165 \u013eudsk\u00e9 telo pred nebezpe\u010dn\u00fdmi mikroorganizmami. A na hrubom \u010dreve sa individu\u00e1lne n\u00e1jdu aj \u010fal\u0161ie drobn\u00e9 v\u00fdrastky a vypuklinky. Ve\u0161teck\u00fdmi met\u00f3dami sme sa zamerali na \u017eeny, ktor\u00e9 prev\u00e1dzaj\u00fa najstar\u0161ie remeslo &#8211; prostit\u00faciu. Pre\u0161li sme ich mimozmyslov\u00fdmi technikami poriadne ve\u013ea a skoro u v\u0161etk\u00fdch sme na hrubom \u010dreve nach\u00e1dzali drobn\u00e9 v\u00fdrastky a vypuklinky. M\u00e1me na mysli z vonkaj\u0161ej strany hrub\u00e9ho \u010dreva. Ka\u017ed\u00fd v\u00fdrastok ako keby chr\u00e1nil organizmus pred niektor\u00fdm nebezpe\u010dn\u00fdm mikroorganizmom. Opierame svoje zistenia aj o pokusy so zvieratami vo svete, kde boli zvierat\u00e1 nakazen\u00e9 nebezpe\u010dn\u00fdmi v\u00edrusmi a potom im transplantovali z in\u00e9ho psa pr\u00e1ve \u010fal\u0161ie slep\u00e9 \u010drevo a v\u00edrus bol zlikvidovan\u00fd. V z\u00e1sade by bolo treba v medic\u00ednskom v\u00fdskume sk\u00fama\u0165 tieto fenom\u00e9ny hlb\u0161ie. N\u00e1\u0161 ve\u0161teck\u00fd v\u00fdskum je orienta\u010dn\u00fd a nazna\u010duje, \u017ee napr. silou v\u00f4le by sa dalo prin\u00fati\u0165 hrub\u00e9 \u010drevo, aby vytvorilo viacej v\u00fdrastkov na svojom povrchu a chr\u00e1nilo telo vo\u010di zvl\u00e1\u0161\u0165 nebezpe\u010dn\u00fdm mikroorganizmom. To, \u010do tu prezentujem, nie je medic\u00ednsky overen\u00e9 a je to n\u00e1zor a sk\u00fasenosti ve\u0161tecky orientovan\u00e9ho lie\u010dite\u013estva.<br \/>\nSlep\u00e9 \u010drevo<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slep%C3%A9_st%C5%99evo\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Slep%C3%A9_st%C5%99evo<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Cecum\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Cecum<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FCecum\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p><strong>\u017dliazky v po\u0161ve <\/strong><br \/>\n\u0160peci\u00e1lna oblas\u0165 v \u013eudskom tele, chr\u00e1ni prostredie po\u0161vy a maternice<br \/>\n\u017densk\u00e9 ohanbie<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDensk%C3%A9_ohanbie\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDensk%C3%A9_ohanbie<\/a><\/p>\n<p>Z\u00e1pal v tele, \u010di u\u017e ak\u00fatny, alebo mikroz\u00e1pal rovno v bunke<br \/>\nTreba sa nau\u010di\u0165, \u017ee ve\u013ek\u00e9, ale aj mal\u00e9 z\u00e1palov\u00e9 procesy v tele s\u00fa ve\u013emi \u010dasto pr\u00ed\u010dinou pr\u00e1ve aktivity bielych krviniek alebo in\u00fdch zlo\u017eiek imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu.<br \/>\nZ\u00e1pal<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Z%C3%A1pal\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Z%C3%A1pal<\/a><\/p>\n<p><strong>Biele krvinky &#8211; ich preh\u013ead <\/strong><br \/>\nSpolo\u010dne sme sa dopracovali do momentu, kde by sme sa mali zaobera\u0165 t\u00fdm, \u010do v\u0161etko je kostn\u00e1 dre\u0148 schopn\u00e1 vyprodukova\u0165 v oblasti ochrany organizmu vo\u010di mikroorganizmom, ale aj vo\u010di vlastn\u00fdm bunk\u00e1m, ktor\u00e9 by sa nevhodne delili alebo u\u017e podelili. Teda si to sk\u00faste aspo\u0148 pozrie\u0165 a postupne prenikn\u00fa\u0165 hlb\u0161ie do tohto sveta vo vn\u00fatri \u010dloveka. Na tomto mieste asi plat\u00ed sk\u00fasenos\u0165, \u017ee je jednoduch\u0161ie spozna\u0165 kozmos ako to, \u010do sa deje v \u013eudskom tele.<br \/>\nBiela krvinka (en)<br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/White_blood_cell\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/White_blood_cell<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FWhite_blood_cell&#038;hl=sk&#038;langpair=auto\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?u=http%3A%2F%2Fen.wiki&#8230;<\/a>|sk&#038;tbb=1&#038;ie=UTF-8<\/p>\n<p>HEMATOLOGICK\u00dd ATLAS<br \/>\n<a href=\"http:\/\/www.hematologyatlas.com\/\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/www.hematologyatlas.com\/<\/a><\/p>\n<p>Granulocyt &#8211; druh bielej krvinky. 50 &#8211; 60 % v\u0161etk\u00fdch bielych krviniek v krvi<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Granulocyt\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Granulocyt<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Granulocyte\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Granulocyte<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FGranulocyte\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p>Monocyt &#8211; druh bielej krvinky. 10 % z celkov\u00e9ho po\u010dtu bielych krviniek<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Monocyt\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Monocyt<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Monocyte\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Monocyte<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FMonocyte\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p>Lymfocyt &#8211; druh bielej krvinky. T lymfocyty, B lymfocyty a NK bunky str\u00e1\u017eia bunky v tele a likviduj\u00fa v\u00edrusy<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfocyt\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lymfocyt<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Lymphocyte\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Lymphocyte<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FLymphocyte\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p>Makrof\u00e1gy &#8211; nie\u010do ako biela krvinka, ktor\u00e1 m\u00e1 mno\u017estvo koordina\u010dn\u00fdch funkci\u00ed, \u010do a kde sa mus\u00ed spravi\u0165 v oblasti imunity v organizme<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Makrof%C3%A1g\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Makrof%C3%A1g<\/a><br \/>\nAntig\u00e9n &#8211; protil\u00e1tka vo\u010di nie\u010domu ne\u017eiaducemu v organizme. Antig\u00e9n ako schopnos\u0165 organizmu rozpozna\u0165 vlastn\u00e9 a cudzie l\u00e1tky a objekty v \u013eudskom tele<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Antigen\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Antigen<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Antig%C3%A9n\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Antig%C3%A9n<\/a><br \/>\nImunoglob\u00edny &#8211; protil\u00e1tky<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Protil%C3%A1tka\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Protil%C3%A1tka<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Antibody\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Antibody<\/a><br \/>\nTRANSLATE GOOGLE:<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FAntibody\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><br \/>\nZoznam imunoglob\u00ednov a ako ich v organizme vytvori\u0165<br \/>\n<a href=\"http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Zoznam_imunitn%C3%BDch_s%C3%A9r_a_imunoglobul%C3%ADnov\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Zoznam_imunitn%C3%BDch_s%C3%A9r&#8230;<\/a><br \/>\nInterfer\u00f3ny ako bielkoviny, ktor\u00e9 produkuje organizmus na svoju ochranu. Biomolekuly funguj\u00face proti v\u00edrusom, produkuj\u00fa ich bunky na svojom povrchu<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Interferony\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Interferony<\/a><\/p>\n<p><strong>\u010eal\u0161ie kombin\u00e1cie pojmov na zamyslenie<\/strong><br \/>\nImunitn\u00fd syst\u00e9m in\u00fdch organizmov<br \/>\nImunitn\u00fd syst\u00e9m onkologickej bunky<br \/>\nReceptory rozpozn\u00e1vaj\u00face mikroorganizmy<br \/>\nMechanick\u00e9 bari\u00e9ry<br \/>\nChemick\u00e9 bari\u00e9ry<br \/>\n\u0160peci\u00e1lne bunky<br \/>\nProte\u00ednov\u00e1 reakcia na povrchu bunky<br \/>\nSila vroden\u00e9ho imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu<br \/>\nAdaptabilnos\u0165 imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu<br \/>\nImunologick\u00e1 pam\u00e4\u0165<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Aby bolo jasn\u00e9, \u010do v\u0161etko patr\u00ed do imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu \u013eudsk\u00e9ho tela, vyzbieral som str\u00e1nky o imunitnom syst\u00e9me z Wikip\u00e9die ako stabiln\u00e9ho zdroja medic\u00ednskych inform\u00e1ci\u00ed. \u010co je to imunol\u00f3gia Imunol\u00f3gia je veda a m\u00e1 vedeck\u00fd pr\u00edstup k danej problematike. Vedeck\u00fd pr\u00edstup m\u00e1 presne stanoven\u00e9 pravidl\u00e1 a testovanie. Pr\u00edstup lie\u010dite\u013esk\u00fd, a teda<span class=\"more-link\"><a href=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/co-vsetko-patri-do-imunitneho-systemu\/\">\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[16],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2433","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-imunita"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2433","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2433"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2433\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3583,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2433\/revisions\/3583"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2433"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2433"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2433"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}