{"id":2436,"date":"2012-09-17T16:43:00","date_gmt":"2012-09-17T14:43:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/rizika-sposobujuce-rakovinove-ochorenia\/"},"modified":"2020-10-19T20:14:29","modified_gmt":"2020-10-19T18:14:29","slug":"rizika-sposobujuce-rakovinove-ochorenia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/rizika-sposobujuce-rakovinove-ochorenia\/","title":{"rendered":"Rizik\u00e1 sp\u00f4sobuj\u00face rakovinov\u00e9 ochorenia"},"content":{"rendered":"<p><strong><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-1291 alignleft\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/IMG_156.jpg\" alt=\"\" width=\"100\" height=\"90\" \/>Na za\u010diatok trochu \u0161tatistiky a to d\u00e1 jasn\u00fd preh\u013ead, \u010do vlastne sp\u00f4sobuje rakovinu.<\/strong> Asi 60% rakoviny sp\u00f4sobuje \u010dinnos\u0165 mikroorganizmov, 20% sp\u00f4sobuj\u00fa poruchy hormon\u00e1lnej s\u00fastavy, asi 10 % sp\u00f4sobuje samotn\u00e9 po\u0161kodenie imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu a 10 % ide na vrub starobn\u00fdm pochodom. 1 % onkologick\u00fdch stavov tvoria poruchy chromoz\u00f3mov a g\u00e9nov, 1% je zo \u017eivotn\u00e9ho a pracovn\u00e9ho prostredia a iba 1% onkologick\u00fdch pr\u00edpadov tvor\u00ed psychick\u00fd stav pacientov.<\/p>\n<p><strong>Teraz tu nejde ani tak o presnos\u0165 a p\u00f4vod tejto \u0161tatistiky.<\/strong> Sk\u00f4r sa zameriame na popis riz\u00edk, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa onkologick\u00e9 ochorenia. Je jasn\u00e9, \u017ee na prvom mieste figuruj\u00fa mikroorganizmy. Pre\u010do je to takto? Niektor\u00e9 z v\u00edrusov a bakt\u00e9ri\u00ed s\u00fa schopn\u00e9 prekona\u0165 imunitn\u00fd syst\u00e9m \u010dloveka, usadi\u0165 sa vo vn\u00fatri organizmu, vytrvalo po\u0161kodzova\u0165 imunitn\u00fd syst\u00e9m a doslova ho klama\u0165 a zav\u00e1dza\u0165, aby ich nechal \u017ei\u0165 v \u013eudskom tele.<\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignnone size-full wp-image-1341\" src=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/07\/kontakt-sasa-datelina.jpg\" alt=\"\" width=\"120\" height=\"65\" \/><br \/>\n<strong>SA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong><br \/>\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,<br \/>\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:<br \/>\n<a href=\"mailto:sasapueblo@meditacia.sk\" class=\"autohyperlink\">sasapueblo@meditacia.sk<\/a><br \/>\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165<br \/>\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd<br \/>\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:<br \/>\n<a href=\"https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">https:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a><br \/>\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.<br \/>\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n<p><strong>Stav imunitnej odolnosti je r\u00f4zny, nie v\u017edy je imunita \u010dloveka v \u0161pi\u010dkovej kond\u00edcii a v\u00fdkonnosti.<\/strong> Na imunitu p\u00f4sobia v\u00fdrazne stresov\u00e9 okolnosti a intelektu\u00e1lna \u010dinnos\u0165 \u010dloveka. Paradoxn\u00e1 je aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee pokia\u013e sa niekto pohybuje cel\u00e9 detstvo a aj dospelos\u0165 v prostred\u00ed s mno\u017estvom rizikov\u00fdch mikroorganizmov, tak m\u00e1 predpoklad na lep\u0161iu odolnos\u0165 vo\u010di mikroorganizmom. D\u00e1 sa predpoklada\u0165, \u017ee onkologicky rizikov\u00ed bud\u00fa t\u00ed jedinci, ktor\u00fdm imunitn\u00fd syst\u00e9m funguje v r\u00e1mci \u0161tandardu, ale z \u010dasu na \u010das imunita poklesne pod \u00farove\u0148, kedy nechr\u00e1ni organizmus a do organizmu sa dostan\u00fa ne\u017eiaduce mikroorganizmy. Potom imunita zase st\u00fapne do vy\u0161\u0161ej hladiny a v\u0161etko je zdanlivo v poriadku.<\/p>\n<p><strong>Cel\u00fd probl\u00e9m je v troch rovin\u00e1ch a to je nedostato\u010dn\u00e1 imunitn\u00e1 reakcia, kol\u00edsav\u00e1 imunitn\u00e1 reakcia a pr\u00edli\u0161 vysok\u00e1 imunitn\u00e1 reakcia.<\/strong> Nedostato\u010dn\u00e1 imunitn\u00e1 reakcia &#8211; nie je po\u0161koden\u00fd imunitn\u00fd syst\u00e9m, ale nie je schopn\u00fd trvalo kontrolova\u0165 a riadi\u0165, ak\u00e9 mikroorganizmy do tela vstupuj\u00fa a \u010do tam robia. Organizmus takejto osoby nie je schopn\u00fd si pom\u00f4c\u0165 a spravi\u0165 si poriadok s\u00e1m a potrebuje trval\u00fa pomoc zvonka. V pr\u00edpade, \u017ee u danej osoby imunitn\u00fd syst\u00e9m raz ide a zase nejde, sta\u010d\u00ed jedno prelie\u010denie a v\u0161etko je na ur\u010dit\u00fd \u010das v poriadku. V pr\u00edpade neadekv\u00e1tnej imunitnej reakcie organizmus trp\u00ed inak a to je nedostatkom vhodn\u00fdch mikroorganizmov v tele. Mikroorganizmy treba na to, aby sa do tela dostal napr\u00edklad v\u00e1pnik alebo \u017eelezo. Jeden druh v\u00edrusu je potrebn\u00e9 ma\u0165 pre spr\u00e1vny v\u00fdvoj placenty a podobne. A v pr\u00edpade neadekv\u00e1tnej imunitnej reakcie biele krvinky a \u010fal\u0161ie zlo\u017eky imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu zab\u00edjaj\u00fa aj zdrav\u00e9 bunky. Hovor\u00edme \u010dasto o roztr\u00fasenej skler\u00f3ze.<\/p>\n<p><strong>Ale m\u00e1me tu pr\u00edpady nespr\u00e1vnej imunitnej reakcie<\/strong> a \u010dasto sa to potom dost\u00e1va do roviny alergick\u00fdch reakci\u00ed na ur\u010dit\u00e9 potraviny, lepok, prach. Imunitn\u00fd syst\u00e9m nevie spr\u00e1vne rozl\u00ed\u0161i\u0165, \u010do organizmu \u0161kod\u00ed a \u010do pom\u00e1ha. Imunitn\u00fd syst\u00e9m m\u00e1 v zozname \u0161kodliv\u00fdch chorobn\u00fdch stavov aj klasicky \u0161tandardn\u00e9 situ\u00e1cie v \u013eudskom tele.<\/p>\n<p><strong>V pr\u00edpade hormon\u00e1lnej s\u00fastavy a jej por\u00fach ide o to, \u017ee tvorba horm\u00f3nov je rozkol\u00edsan\u00e1<\/strong> a jeden horm\u00f3n sa tvor\u00ed viac a in\u00fd pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo, tento stav vyvol\u00e1va tvorbu nezhubn\u00fdch buniek. Teda tkaniv\u00e1 sa v ur\u010ditej oblasti rozmno\u017eia neprimerane a v \u010fal\u0161om obdob\u00ed je vysok\u00e9 riziko, \u017ee nevhodne zmutuj\u00fa a a\u017e v druhom slede s\u00fa onkologicky rizikov\u00e9. V prvom slede s\u00fa rizikov\u00e9 v rovine nezhubn\u00fdch novotvarov. Ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo t\u00fdchto pr\u00edpadov spad\u00e1 do obdobia klimakt\u00e9ria a andropauzy. U \u017eien to je to maternica a vaje\u010dn\u00edky a u mu\u017eov prostata. Horm\u00f3ny a ich chemick\u00e9 zlo\u017eenie sa m\u00f4\u017ee nebezpe\u010dne pozmeni\u0165 a samotn\u00fd horm\u00f3n m\u00e1 tak\u00fd chemick\u00fd vzorec, ktor\u00fd n\u00fati bunky, aby boli onkologick\u00e9.<\/p>\n<p><strong>Je tu teda jeden poh\u013ead a to je poh\u013ead na spolu\u017eitie mikroorganizmov a \u010dloveka na jednej strane,<\/strong> ale aj s\u00faboj \u010dloveka s mikroorganizmami na druhej strane. Medzi t\u00fdmto syst\u00e9mom je imunitn\u00fd syst\u00e9m \u010dloveka a jeho schopnos\u0165 spr\u00e1vne regulova\u0165 vz\u0165ahy so svetom mikroorganizmov.<\/p>\n<p><strong>Ale je tu aj in\u00fd poh\u013ead a to je poh\u013ead na samotn\u00e9 bunky v \u013eudskom tele.<\/strong> Syst\u00e9m buniek je \u010dasto postaven\u00fd na tom, \u017ee bunky tvoria nov\u00e9 bunky zo seba a nie v\u017edy s\u00fa rovnak\u00e9 ako tie predo\u0161l\u00e9. Organizmus starne a bunky v tele \u010dloveka sa vyv\u00edjaj\u00fa od detsk\u00fdch buniek po dospel\u00e9 bunky a potom stareck\u00e9 bunky. A aby to bolo e\u0161te viac komplikovan\u00e9, tak niektor\u00e9 bunky sa nedelia a iba si obnovuj\u00fa drobn\u00e9 org\u00e1niky vo vn\u00fatri buniek, napr. neur\u00f3nov\u00e9 bunky, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu deli\u0165 v\u00fdnimo\u010dne. A celkovo, ko\u013eko m\u00e1me v tele buniek a ko\u013ekokr\u00e1t za \u017eivot \u010dloveka sa musia deli\u0165 a pri delen\u00ed nerobi\u0165 ve\u013ek\u00e9 chyby, lebo sa delenie skon\u010d\u00ed katastrofou a to je vznik jednej onkologickej bunky. Deliaca bunka m\u00e1 mechanizmus sa samozni\u010di\u0165, ale to pri takom mno\u017estve buniek a neust\u00e1lom delen\u00ed m\u00f4\u017ee zlyha\u0165. A potom s\u00fa tu biele krvinky a \u010fal\u0161ie zlo\u017eky imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00e9 musia ve\u013emi r\u00fdchlo zasiahnu\u0165 a zni\u010di\u0165 zhubn\u00fa bunku. A celkovo syst\u00e9m imunity je mimoriadne n\u00e1ro\u010dn\u00e9 udr\u017eiava\u0165 v \u0161pi\u010dkovom stave. Imunitn\u00fd syst\u00e9m je vtedy superman, ke\u010f funguje \u0161tandardne a ke\u010f treba, tak je schopn\u00fd prejs\u0165 do neadekv\u00e1tnej imunitnej reakcie a potom sa zase sk\u013eudni\u0165 a pracova\u0165 \u0161tandardne.<\/p>\n<p><strong>A napokon treba si uvedomi\u0165 syst\u00e9m starnutia<\/strong>, vlastn\u00fd syst\u00e9m tela je naprogramovan\u00fd n\u00e1s posla\u0165 do hrobu a zastavova\u0165 funk\u010dnos\u0165 cel\u00e9ho syst\u00e9mu, a tak aj imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu. A to je starnutie s mno\u017estvom por\u00fach a nedorozumen\u00ed v samotnom organizme.<\/p>\n<p><strong>V\u00edrusov\u00e9 choroby<\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Virov%C3%A9_onemocn%C4%9Bn%C3%AD\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Virov%C3%A9_onemocn%C4%9Bn%C3%A&#8230;<\/a><br \/>\nVirol\u00f3gia o v\u00edrusoch<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Virologie\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Virologie<\/a><br \/>\nAntivirotik\u00e1 \u2013 spoma\u013euj\u00fa, brzdia a neni\u010dia<br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Antiviral_drug\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Antiviral_drug<\/a><br \/>\nTRASLATE GOOGLE<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;tl=cs&#038;u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FAntiviral_drug\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?hl=sk&#038;sl=auto&#038;#03&#8230;<\/a><\/p>\n<p><strong>Viricide &#8211; ni\u010d\u00ed v\u00edrusy <\/strong><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Viricide\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Viricide<\/a><br \/>\nTRASLATE GOOGLE<br \/>\n<a href=\"http:\/\/translate.google.com\/translate?u=http%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FViricide&#038;hl=sk&#038;langpair=auto\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/translate.google.com\/translate?u=http%3A%2F%2Fen.wiki&#8230;<\/a>|sk&#038;tbb=1&#038;ie=UTF-8<\/p>\n<p><strong>Interfer\u00f3n<\/strong> podporuje imunitn\u00fd syst\u00e9m vo\u010di v\u00edrusom<br \/>\n<a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Interferon\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Interferon<\/a><br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Interferons\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Interferons<\/a><br \/>\nZoznam antivirot\u00edk<br \/>\n<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/List_of_antiviral_drugs\" class=\"autohyperlink\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow\">http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/List_of_antiviral_drugs<\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Na za\u010diatok trochu \u0161tatistiky a to d\u00e1 jasn\u00fd preh\u013ead, \u010do vlastne sp\u00f4sobuje rakovinu. Asi 60% rakoviny sp\u00f4sobuje \u010dinnos\u0165 mikroorganizmov, 20% sp\u00f4sobuj\u00fa poruchy hormon\u00e1lnej s\u00fastavy, asi 10 % sp\u00f4sobuje samotn\u00e9 po\u0161kodenie imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu a 10 % ide na vrub starobn\u00fdm pochodom. 1 % onkologick\u00fdch stavov tvoria poruchy chromoz\u00f3mov a g\u00e9nov, 1%<span class=\"more-link\"><a href=\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/rizika-sposobujuce-rakovinove-ochorenia\/\">\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[16],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2436","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-imunita"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2436","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2436"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2436\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3580,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2436\/revisions\/3580"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2436"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2436"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2436"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}