{"id":2439,"date":"2012-11-20T10:37:00","date_gmt":"2012-11-20T09:37:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/prvky-v-ludskom-tele\/"},"modified":"2020-10-19T20:13:37","modified_gmt":"2020-10-19T18:13:37","slug":"prvky-v-ludskom-tele","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/prvky-v-ludskom-tele\/","title":{"rendered":"Prvky v \u013eudskom tele"},"content":{"rendered":"

\"\"V \u010dl\u00e1nku si rozoberieme problematiku miner\u00e1lov, ktor\u00e9 s\u00fa na prospech \u013eudsk\u00e9mu organizmu.<\/strong> Miner\u00e1ly sa do tela dost\u00e1vaj\u00fa z klasick\u00e9ho jedla, potom z miner\u00e1lnych v\u00f4d, do ur\u010ditej miery sa dost\u00e1vaj\u00fa do tela aj pri d\u00fdchan\u00ed a najlep\u0161ie cez pr\u00edstroj, ktor\u00fd produkuje aerosolov\u00fa hmlu.<\/p>\n

Vstup miner\u00e1lov a \u017eiv\u00edn je mo\u017en\u00fd aj cez \u00fastnu sliznicu a sliznicu \u017eal\u00fadka, ale iba vtedy, ke\u010f s\u00fa miner\u00e1ly upraven\u00e9 do koloidnej podoby.<\/strong> Je to \u0161pecifick\u00fd stav, ako keby miner\u00e1ly u\u017e pre\u0161li tenk\u00fdm \u010drevom do krvi. Miner\u00e1ly sa m\u00f4\u017eu dosta\u0165 do tela aj cez injek\u010dn\u00fa aplik\u00e1ciu do \u017eily a vtedy je to vy\u017eivovac\u00ed koloidn\u00fd roztok. Miner\u00e1ly sa dostan\u00fa do tela aj povrchom tela. Je mo\u017en\u00e9 aplikova\u0165 miner\u00e1ly aj cez hrub\u00e9 \u010drevo aplik\u00e1ciou cez kone\u010dn\u00edk.<\/p>\n

Pri poruch\u00e1ch tr\u00e1venia a hlavne tak\u00fdch, ktor\u00e9 sa nedaj\u00fa lie\u010di\u0165,<\/strong> s\u00fa chronick\u00e9 a u star\u0161\u00edch os\u00f4b z d\u00f4vodu prirodzen\u00e9ho zlyh\u00e1vania je nutn\u00e9 dost\u00e1va\u0165 miner\u00e1ly do tela aj inak, ako cez tenk\u00e9 \u010drev\u00e1. V\u00fdznamovo d\u00f4le\u017eit\u00e9 je k miner\u00e1lom pou\u017e\u00edva\u0165 komplex B vitam\u00ednov a vitam\u00edn D.<\/p>\n

\"\"
\nSA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong>
\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,
\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:
\nsasapueblo@meditacia.sk<\/a>
\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165
\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd
\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:
\nhttps:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a>
\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.
\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n

Periodick\u00e1 tabu\u013eka chemick\u00fdch prvkov <\/strong>
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Periodick%C3%A1_tabu%C4%BEka<\/a>
\nDynamick\u00e1 periodick\u00e1 tabu\u013eka prvkov
\nhttp:\/\/www.ptable.com<\/a>
\nPotravinov\u00fd re\u0165azec
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Potravn%C3%AD_%C5%99et%C4%9Bzec<\/a>
\nMiner\u00e1lna v\u00fd\u017eiva rastl\u00edn
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Miner%C3%A1lna_v%C3%BD%C5%BEiva<\/a>
\nPotrava
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Potrava<\/a><\/p>\n

Odpor\u00fa\u010dam si tak trochu na\u0161tudova\u0165, \u010do s\u00fa to miner\u00e1ly.<\/strong> M\u00e1me term\u00edn biog\u00e9nny prvok a ide o to, \u017ee treba odli\u0161ova\u0165 medzi klasick\u00fdmi miner\u00e1lmi v pr\u00edrode a t\u00fdmi miner\u00e1lmi, ktor\u00e9 u\u017e pre\u0161li tr\u00e1viacim traktom nejak\u00e9ho organizmu. Napr\u00edklad v\u00e1pnik a \u017eelezo musia v \u013eudskom tr\u00e1ven\u00ed upravi\u0165 mikroorganizmy, a\u017e potom ich tenk\u00e9 \u010drevo d\u00e1 do koloidn\u00e9ho stavu a tak p\u00f4jdu do krvn\u00e9ho rie\u010di\u0161\u0165a. Teda je tu e\u0161te jeden pojem a to je koloidn\u00fd miner\u00e1l.<\/p>\n

Je dobr\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee miner\u00e1ly sa do tela dostan\u00fa cez tr\u00e1venie, a teda naj\u010dastej\u0161ie cez stenu tenk\u00fdch \u010driev.<\/strong> Ale miner\u00e1ly do tela m\u00f4\u017eu \u00eds\u0165 aj rovno do \u017eily ako inf\u00fazny roztok \u2013 koloidn\u00e1 podoba je nutn\u00e1. Teda s\u00fa tak upraven\u00e9, ako keby pre\u0161li cez tr\u00e1venie v tenk\u00fdch \u010drev\u00e1ch. Ale miner\u00e1ly sa m\u00f4\u017eu do tela dosta\u0165 aj cez ko\u017eu. A najlep\u0161ie je, ke\u010f s\u00fa tieto miner\u00e1ly u\u017e nejako upraven\u00e9 v koloidnej podobe, alebo s\u00fa upraven\u00e9 pomocou mikroorganizmov. V star\u0161om veku sa celkovo po\u0161kod\u00ed tr\u00e1venie a do tela sa nedost\u00e1va hlavne v\u00e1pnik a \u017eelezo a je vhodn\u00e9 dost\u00e1va\u0165 ich cez ko\u017eu.<\/p>\n

Procesy tr\u00e1venia sa m\u00f4\u017eu nejak\u00fdm sp\u00f4sobom po\u0161kodi\u0165 kv\u00f4li nejak\u00e9mu druhu choroby.<\/strong> Pre oblas\u0165 tr\u00e1venia m\u00f4\u017ee t\u00fdch por\u00fach by\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo: nefunguj\u00face slinn\u00e9 \u017e\u013eazy, choroby \u017eal\u00fadka, po\u0161koden\u00fd pankreas a tvorba tr\u00e1viacich enz\u00fdmov, po\u0161kodenie pe\u010dene a \u017el\u010dov\u00fdch tekut\u00edn, po\u0161kodenie riasiniek na povrchu steny tenk\u00e9ho \u010dreva, po\u0161kodenie spracovania miner\u00e1lov a vitam\u00ednov do koloidnej podoby. Tr\u00e1venie s\u00edce miner\u00e1ly spracuje, ale d\u00e1 ich do nespr\u00e1vnych chemick\u00fdch \u0161trukt\u00far a potom s\u00fa takto nevhodne upraven\u00e9 miner\u00e1ly nani\u010d. Aby sa dobre spracoval v\u00e1pnik a \u017eelezo, musia by\u0165 v tenk\u00fdch \u010drev\u00e1ch tie spr\u00e1vne mikroorganizmy. A to e\u0161te nie je v\u0161etko. Napr\u00edklad po 50. roku \u017eivota u\u017e m\u00e1me stav starnutia a tr\u00e1viaci syst\u00e9m do tela nedostane moc miner\u00e1lov a vitam\u00ednov. A pokia\u013e ich chce ma\u0165 osoba v star\u0161om veku dostatok, tak ich mus\u00ed do tela dosta\u0165 aj in\u00fdmi cestami ako cez tr\u00e1venie.<\/p>\n

Pokia\u013e m\u00e1 osoba 20 – 30 rokov, tak telo tvor\u00ed asi 1000 enz\u00fdmov a koenz\u00fdmov,<\/strong> do tela je potrebn\u00e9 doda\u0165 ve\u013emi m\u00e1lo prvkov a vitam\u00ednov a v\u0161etko je v poriadku. Ale po 30. roku \u017eivota zanik\u00e1 tvorba 1 000 \u00fadr\u017ebov\u00fdch enz\u00fdmov a potreba miner\u00e1lov a vitam\u00ednov neust\u00e1le rastie. Napr\u00edklad potreba magn\u00e9zia sa zvy\u0161uje aj 5 n\u00e1sobne, potreba B vitam\u00ednov rastie aj na 10 n\u00e1sobok oproti potrebe v mladosti. Ale ako tak\u00e9to mno\u017estv\u00e1 z\u00edska\u0165 z potravy? Tak to asi nep\u00f4jde. A staroba sama blokuje pr\u00edsun miner\u00e1lov a vitam\u00ednov, dosta\u0165 potrebn\u00e9 mno\u017estvo miner\u00e1lov a vitam\u00ednov iba cez tenk\u00e9 \u010drev\u00e1 je nere\u00e1lne.<\/p>\n

Miner\u00e1ly a vitam\u00edny potrebujeme aj ako palivo pre fungovanie buniek,<\/strong> podobne ako do auta mus\u00edme dosta\u0165 benz\u00edn alebo naftu. Ale \u010das\u0165 miner\u00e1lov treba dosta\u0165 aj rovno do aminokysel\u00edn, ktor\u00e9 s\u00fa v bunk\u00e1ch. V star\u0161om veku je pr\u00edsun miner\u00e1lov zablokovan\u00fd do vn\u00fatra aminokysel\u00edn a to je ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m. Na\u0161\u0165astie tu m\u00e1me koloidne upraven\u00e9 miner\u00e1ly z Utahu z USA a tie sa sem dostan\u00fa aj v star\u0161om veku.<\/p>\n

Miner\u00e1ly<\/strong>
\nSpravidla sa uv\u00e1dza aj, \u017ee miner\u00e1l mus\u00ed by\u0165 anorganick\u00fd (po slovensky ne\u00fastrojn\u00fd), ale hoci ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina miner\u00e1lov je anorganick\u00e1, existuje aj nieko\u013eko organick\u00fdch (\u00fastrojn\u00fdch) miner\u00e1lov.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Miner%C3%A1l<\/a>
\nMiner\u00e1lne \u017eiviny
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dietary_mineral<\/a>
\nBiomineraliz\u00e1cia
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Biomineralization<\/a><\/p>\n

Biog\u00e9nne prvky<\/strong>
\nDelia sa pod\u013ea percentu\u00e1lneho mno\u017estva v organizme (na dve \u010di tri ve\u013emi r\u00f4zne ozna\u010dovan\u00e9 hmotnostn\u00e9 skupiny) a pod\u013ea miery v\u00fdskytu vo v\u0161etk\u00fdch organizmoch (na invariabiln\u00e9 a variabiln\u00e9).
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Biog%C3%A9nny_prvok<\/a><\/p>\n

Stopov\u00e9 prvky<\/strong>
\nStopov\u00fd prvok (in\u00e9 n\u00e1zvy: ultramikrobiog\u00e9nny prvok, biog\u00e9nny prvok\/bioprvok tretieho r\u00e1du, oligobiog\u00e9nny prvok, mikrobiog\u00e9nny prvok, mikroprvok, mikroelement) je biog\u00e9nny prvok, ktor\u00fd tvor\u00ed menej ako 0,005 % hmotnosti organizmov (pod\u013ea in\u00fdch zdrojov menej ako 0,001 % hmotnosti organizmov alebo 0,001 % hmotnosti su\u0161iny a podobne).
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Stopov%C3%BD_prvek<\/a><\/p>\n

Koloid <\/strong>
\nJedn\u00e1 sa o ozna\u010denie pre disperzn\u00fa s\u00fastavu obsahuj\u00facu i \u010dastice, ktor\u00e9 s\u00fa o ve\u013ekost\u00ed spadaj\u00facej do rozmerov 1 nm a\u017e 1000 nm (pr\u00edpadne 500 nm). U\u017e nepodliehaj\u00fa pri tejto ve\u013ekosti zemskej gravit\u00e1cii.
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Koloid<\/a>
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Colloid<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Kategorie:Koloidn\u00ed_chemie<\/a><\/p>\n

Magn\u00e9zium \u2013 hor\u010d\u00edk<\/strong>
\nUdr\u017euje v dobrom stave obehov\u00fd syst\u00e9m a je prevenciou infarktu. Dostatok hor\u010d\u00edku v potrave je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre spr\u00e1vnu \u010dinnos\u0165, ale i pre uvo\u013e\u0148ovanie energie z gluk\u00f3zy a pre spr\u00e1vnu stavbu kost\u00ed.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Hor%C4%8D%C3%ADk<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Ho%C5%99%C4%8D%C3%ADk<\/a>
\nBiominer\u00e1ly
\nhttp:\/\/www.biomineral.sk\/biochemicy-system\/<\/a>
\nhttp:\/\/drakoop.sk\/index.php?route=product\/category&path…<\/a>
\nBio magn\u00e9zium
\nhttp:\/\/www.mojalekaren.sk\/bio-magnezium-30tbl\/<\/a>
\nMagn\u00e9ziov\u00e9 tablety
\nhttp:\/\/www.najlekaren.eu\/titulka\/2108-magneziove-tablety-500…<\/a>
\nZoznam pr\u00edpravkov s magn\u00e9ziom
\nhttp:\/\/www.mojalekaren.sk\/horcik-magnezium\/<\/a>
\nZauj\u00edmav\u00e9 prepojenie magn\u00e9zia a vitam\u00ednu B6
\nhttp:\/\/www.bio-min.sk\/krce-stres<\/a><\/p>\n

Sod\u00edk<\/strong>
\nSod\u00edk je to m\u00e4kk\u00fd, \u013eahk\u00fd, striebroleskl\u00fd kov, ktor\u00fd r\u00fdchlo reaguje s kysl\u00edkom aj vodou, preto sa s n\u00edm v pr\u00edrode stret\u00e1vame iba vo forme zl\u00fa\u010den\u00edn
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Sod%C3%ADk<\/a><\/p>\n

Drasl\u00edk<\/strong>
\nDrasl\u00edk patr\u00ed medzi alkalick\u00e9 kovy, je v\u00fdznamne zast\u00fapen\u00fd v zemskej k\u00f4re, morskej vode i \u017eiv\u00fdch organizmoch. Je to m\u00e4kk\u00fd, \u013eahk\u00fd a striebroleskl\u00fd kov, ktor\u00fd ve\u013emi prudko, a\u017e exploz\u00edvne reaguje s vodou a ve\u013emi r\u00fdchlo oxiduje pri kontakte s kysl\u00edkom
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Drasl%C3%ADk<\/a><\/p>\n

Mang\u00e1n<\/strong>
\nMang\u00e1n je \u0161edobiely, tvrd\u00fd a ve\u013emi krehk\u00fd \u0165a\u017ek\u00fd kov, v niektor\u00fdch vlastnostiach podobn\u00fd \u017eelezu. Niektor\u00fd pramene spom\u00ednaj\u00fa \u00faplne bezuhl\u00edkat\u00fd mang\u00e1n ako dukt\u00edlny.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Mang%C3%A1n<\/a><\/p>\n

Zinok<\/strong>
\nZinok je m\u00e4kk\u00fd \u013eahko tavite\u013en\u00fd kov, pou\u017e\u00edva sa od stredoveku. Sl\u00fa\u017ei ako s\u00fa\u010das\u0165 r\u00f4znych zliatin.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Zinok<\/a><\/p>\n

Me\u010f<\/strong>
\nMe\u010f je u\u0161\u013eachtil\u00fd nealotropick\u00fd kov s kockovou, plo\u0161ne stredenou kry\u0161t\u00e1lovou s\u00fastavou \u010dervenej farby.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Me%C4%8F<\/a><\/p>\n

Striebro<\/strong>
\nStriebro je u\u0161\u013eachtil\u00fd kov bielej farby, pou\u017e\u00edvan\u00fd \u010dlovekom u\u017e od staroveku. Vyzna\u010duje sa najlep\u0161ou elektrickou a tepelnou vodivos\u0165ou zo v\u0161etk\u00fdch zn\u00e1mych kovov. Sl\u00fa\u017ei ako s\u00fa\u010das\u0165 r\u00f4znych zliatin.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Striebro<\/a><\/p>\n

Zlato <\/strong>
\nZlato je u\u0161\u013eachtil\u00fd \u017elt\u00fd, st\u00e1ly a ve\u013emi kujn\u00fd kov zn\u00e1my u\u017e od staroveku. Je elektricky aj tepelne dobre vodiv\u00fd. V pr\u00edrode sa vyskytuje najm\u00e4 v r\u00fddzej forme.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Zlato<\/a><\/p>\n

Krem\u00edk <\/strong>
\nJe odoln\u00fd vo\u010di v\u00e4\u010d\u0161ine miner\u00e1lnych anorganick\u00fdch kysel\u00edn (s v\u00fdnimkou zmesi kyseliny fluorovod\u00edkovej HF a kyseliny dusi\u010dnej HNO3), ve\u013emi \u013eahko sa v\u0161ak rozp\u00fa\u0161\u0165a v alkalick\u00fdch roztokoch za vzniku kremi\u010ditanov\u00e9ho ani\u00f3nu [SiO3]\u22122.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Krem%C3%ADk<\/a><\/p>\n

\u017delezo<\/strong>
\n\u017delezo je pomerne m\u00e4kk\u00fd, striebrosiv\u00fd kov. Patr\u00ed medzi prechodn\u00e9 prvky. Chemicky je pomerne reakt\u00edvne, reaguje s kyselinami za uvo\u013enovania vod\u00edka
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDelezo<\/a><\/p>\n

Biologick\u00e9 \u017eelezo a krvotvorba<\/strong>
\n\u017delezo je d\u00f4le\u017eit\u00fd biog\u00e9nny prvok. Ako centr\u00e1lny at\u00f3m organokovov\u00e9ho komplexu hemu, zabudovan\u00e9ho do bielkoviny hemoglob\u00edn hr\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v organizme teplokrvn\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov pri transporte kysl\u00edka z p\u013e\u00fac do buniek. Hemoglob\u00edn je viazan\u00fd v \u010derven\u00fdch krvink\u00e1ch.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/%C5%BDelezo<\/a>
\nKostn\u00e1 dre\u0148 a celkovo krvotvorba
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Kostn%C3%AD_d%C5%99e%C5%88<\/a>
\nHemoglob\u00edn
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Hemoglobin<\/a>
\nHem
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Hem<\/a>
\nPorf\u00fdria
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Porfyrie<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Sukcinyl-CoA<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Glycin<\/a>
\nPreh\u013ead pr\u00edpravkov so \u017eelezom
\nhttp:\/\/www.mojalekaren.sk\/zelezo\/<\/a>
\nFemibion \u017delezo Ferrochel
\nhttp:\/\/www.femibion.sk\/femibion-ferrochel.php<\/a>
\nhttp:\/\/www.magister.sk\/produkt\/detail\/produkty-od-a-po-z\/fem…<\/a><\/p>\n

V\u00e1pnik<\/strong>
\nV\u00e1pnik je to m\u00e4kk\u00fd, \u013eahk\u00fd kov, ktor\u00fd patr\u00ed medzi kovy alkalick\u00fdch zem\u00edn. B\u00farlivo reaguje s kysl\u00edkom i vodou a preto sa s n\u00edm v pr\u00edrode stret\u00e1vame len v podobe zl\u00fa\u010den\u00edn. Ako biog\u00e9nny prvok je jedn\u00fdm zo z\u00e1kladn\u00fdch stavebn\u00fdch kame\u0148ov buniek v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch organizmov na Zemi
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/V%C3%A1pnik<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/V%C3%A1pn%C3%ADk<\/a>
\nPr\u00ed\u0161t\u00edtne telieska
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Pri%C5%A1t%C3%ADtne_teliesko<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/P%C5%99%C3%AD%C5%A1t%C3%ADtn%C3…<\/a>
\nNiekedy je nutn\u00e9 z\u00e1js\u0165 aj do anglickej Wikip\u00e9die, aby sa \u010dlovek toho dozvedel viacej. Pr\u00ed\u0161t\u00edtne telieska ako regul\u00e1tor v\u00e1pnika v organizme, a teda aj dobr\u00e9 fungovanie nervstva a svalov
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Parathyroid_gland<\/a>
\nTRASLATE GOOGLE:
\nhttp:\/\/translate.google.com\/translate?u=http%3A%2F%2Fen.wiki…<\/a>|cs&tbb=1&ie=UTF-8
\nIonty v\u00e1pnika, molekula v\u00e1pnika, biologick\u00fd v\u00e1pnik. Vhodn\u00fd po \u0161portovom v\u00fdkone a nie iba tak be\u017ene
\nhttp:\/\/diskuse.doktorka.cz\/biologicky-vapnik\/<\/a>
\nBiologick\u00fd v\u00e1pnik z ryb\u00edch kost\u00ed
\nhttp:\/\/www.tiens-cz.cz\/biologicky-vapnik-z-rybich-kosti-p-56…<\/a>
\nBio spirulina
\nhttp:\/\/www.baoba.sk\/produkty\/zelene-potraviny\/spirulina.html<\/a>
\nKoral a aktivita pri\u0161t\u00edtnych teliesok
\nhttp:\/\/www.magister.sk\/produkt\/detail\/produkty-od-a-po-z\/vap…<\/a>
\nSu\u0161en\u00e1 srv\u00e1tka \u2013 zdroj v\u00e1pnika
\nhttp:\/\/www.newfitshop.sk\/232-kitty-srvatkovy-koncentrat-85.h…<\/a>
\nV\u00e1pnik z kozieho mlieka
\nhttp:\/\/www.mliekoshop.spol.sk<\/a><\/p>\n

Fosfor <\/strong>
\nFosfor m\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v bioch\u00e9mii hraj\u00fa aj fosfolipidy ako z\u00e1klad biologick\u00fdch membr\u00e1n (presnej\u0161ie fosfolipidov\u00e9 dvojvrstvy). Fosforov\u00e1 zlo\u017eka je pol\u00e1rnou \u010das\u0165ou dvojvrstvy. Z in\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn s\u00fa zn\u00e1me aj soli fosf\u00f3nia (PH4+), organick\u00e9 fosfidy at\u010f.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Fosfor<\/a>
\nFosfor, D vitam\u00edn a kosti
\nhttp:\/\/www.chudnutie.biznisweb.sk\/zlozenie-strava\/vitaminy-v…<\/a>
\nFosfomolybdenan
\nhttp:\/\/www.labmark.cz\/10027<\/a>
\nBIOMIN H
\nhttp:\/\/www.docsimon.sk\/tovar\/biomin-h-prasek-60x-3g-sacky<\/a>
\nD vitam\u00edn
\nhttp:\/\/www.magister.sk\/produkt\/detail\/produkty-od-a-po-z\/max…<\/a>
\nBIOMIN PRODUKTY- fosfor
\nhttp:\/\/www.mojalekaren.sk\/biomin\/<\/a>
\nD vitam\u00edn
\nhttp:\/\/www.mojalekaren.sk\/vitamin-d3-60cps\/<\/a>
\nChoroby kost\u00ed
\nhttp:\/\/www.cimax.sk\/lieky\/choroby-kosti-klbov<\/a>
\nOsteol\u00f3gia
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Osteology<\/a>
\nPTH horm\u00f3n
\nTvoria parathorm\u00f3n (PTH), ktor\u00fd zvy\u0161uje hladinu v\u00e1pnika v krvi, t\u00fdm \u017ee ho uvo\u013e\u0148uje z kost\u00ed (aktivuje osteoklasty, ktor\u00e9…….
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Endokrinn%C3%A1_s%C3%BAstava<\/a>
\nD vitam\u00edn
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Vitam%C3%ADn_D<\/a>
\nOsteopor\u00f3za
\nhttp:\/\/primar.sme.sk\/c\/4116893\/osteoporoza-atrofia-kosti.htm…<\/a>
\nMo\u017enosti lie\u010dby osteopor\u00f3zy
\nhttp:\/\/www.osteoporoza.sk\/pacienti\/liecba\/<\/a>
\nPr\u00ed\u010diny stareckej osteopor\u00f3zy
\nVo vy\u0161\u0161om veku, cca. od 70. roku \u017eivota, sa objavuje stareck\u00e1 osteopor\u00f3za, ktor\u00e1 vedie, hlavne u mu\u017eov, k zlomenin\u00e1m kost\u00ed. Nedostatok pohlavn\u00fdch horm\u00f3nov sa u mu\u017eov vyv\u00edja pomaly a\u017e do vysok\u00e9ho veku. Okrem vplyvu tohto nedostatku stoj\u00ed pri vzniku osteopor\u00f3zy v popred\u00ed aj nedostato\u010dn\u00e9 z\u00e1sobovanie tela v\u00e1pnikom ako i nedostatok pohybu.
\nKalciton\u00edn
\nTelu vlastn\u00fd horm\u00f3n, brzd\u00ed odb\u00faravanie kost\u00ed. U \u010dloveka sa ako mimoriadne \u00fa\u010dinn\u00fd uk\u00e1zal kalciton\u00edn z lososa. Hoci doteraz nemohol by\u0165 dok\u00e1zan\u00fd nijak\u00fd vplyv na \u010dastos\u0165 zlomen\u00edn kost\u00ed, zmier\u0148uje kalciton\u00edn bolesti u v\u00e4\u010d\u0161iny pacientov s osteopor\u00f3zou chrbtice. Okrem toho je dok\u00e1zate\u013en\u00fd n\u00e1rast kostnej hmoty.
\nBisfosfon\u00e1ty
\nSpomalenie odb\u00faravania kost\u00ed je mo\u017en\u00e9 aj pomocou bisfosfon\u00e1tov. Vo v\u00fdskumoch mohol by\u0165 dok\u00e1zan\u00fd pokles \u010dastosti kostn\u00fdch zlomen\u00edn.<\/p>\n

J\u00f3d <\/strong>
\nVyu\u017e\u00edva sa v medic\u00edne na dezinfekciu okolia r\u00e1n a v liekoch, v potravin\u00e1rstve, pri fotografovan\u00ed a na v\u00fdrobu farieb. Aj ke\u010f je jeho roz\u0161\u00edrenie v slne\u010dnej s\u00fastave a zemskej k\u00f4re zriedkav\u00e9, je rozpusten\u00fd v morskej vode.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/J%C3%B3d<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Jod<\/a>
\nHorm\u00f3ny \u0161t\u00edtnej \u017e\u013eazy
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Thyroxine<\/a>
\nElement\u00e1rny j\u00f3d
\nAj ke\u010f sa v pr\u00edrode \u010dist\u00fd, element\u00e1rny j\u00f3d nevyskytuje, v substitu\u010dnej lie\u010dbe deficitu j\u00f3du sa element\u00e1rny j\u00f3d osved\u010dil ako vysoko\u00fa\u010dinn\u00e1 forma suplement\u00e1cie. Element\u00e1rny j\u00f3d ako prvok je ve\u013emi \u0165a\u017eko rozpustn\u00fd vo vode. Ak je vo vode s\u00fa\u010dasne rozpusten\u00fd jodid draseln\u00fd, element\u00e1rny j\u00f3d sa v takomto roztoku j\u00f3dovej soli dobre rozp\u00fa\u0161\u0165a pomocou tvorby j\u00f3dov\u00fdch komplexov.
\nhttp:\/\/www.kupeleciz.sk<\/a>
\nVincentka
\nhttp:\/\/mare.remare.sk\/index.php\/mineralne-vody\/mineralna-vod…<\/a>
\nOrganicky j\u00f3d
\nOrganicky viazan\u00fd j\u00f3d je forma j\u00f3du chemicky viazan\u00e9ho na organick\u00e9 l\u00e1tky, m\u00f4\u017eu by\u0165 nimi napr\u00edklad bielkoviny, tuky alebo uh\u013eovod\u00edky. Organicky viazan\u00fd j\u00f3d je biologicky vysoko akt\u00edvnou formou s optim\u00e1lnou vstrebate\u013enos\u0165ou bez rizika ne\u017eiaducich \u00fa\u010dinkov \u00fatlmu \u010dinnosti \u0161t\u00edtnej \u017e\u013eazy. Najbohat\u0161\u00edm zdrojom s\u00fa morsk\u00e9 riasy. Vysok\u00fd obsah organicky viazan\u00e9ho j\u00f3du je v morsk\u00fdch ryb\u00e1ch, v tresk\u00e1ch, tuniakoch, makrel\u00e1ch. Organicky viazan\u00fd j\u00f3d m\u00f4\u017ee prekvapivo poch\u00e1dza\u0165 aj z atmosf\u00e9ry.
\nV\u00fd\u017eivov\u00fd doplnok Olejovita
\nhttp:\/\/www.glandulamystery.sk\/sk\/Vyzivovy-doplnok-olejovita….<\/a>
\nJ\u00f3daqua lie\u010di a omladzuje
\nhttp:\/\/www.suncity.sk\/jodaqua-organicky-jod-200ml-p-526.html<\/a>
\nTekvicov\u00fd olej
\nhttp:\/\/www.olejprezdravie.sk\/tekvicovy-olej\/o-tekvicovom-ole…<\/a>
\nJ\u00f3dov\u00fd deficit
\nhttp:\/\/www.iodica.sk\/?cms=jodovydeficit<\/a>
\nBiologicky akt\u00edvny j\u00f3d
\nhttp:\/\/biocare.sk\/eshop\/produkt\/biologicky-aktivny-jod<\/a>
\nKoncentrovan\u00e1 morsk\u00e1 riasa Kelp
\nhttp:\/\/biocare.sk\/eshop\/produkt\/kelp-webber-naturals<\/a>
\nKelpatabs
\nhttp:\/\/biocare.sk\/eshop\/produkt\/kelpatabs<\/a>
\nKr\u00e9m z chal\u00fah
\nhttp:\/\/zore.sk\/shop\/vyzivny-regeneracny-krem-na-ruky-s-olejo…<\/a>
\nPr\u00edrodn\u00e9 mydl\u00e1 s chaluhami
\nhttp:\/\/www.jvnatur.sk\/prirodne-mydlo-morske-riasychaluhy-p-3…<\/a>
\nPrachov\u00e1 maska z morsk\u00fdch rias
\nhttp:\/\/www.jvnatur.sk\/prachova-maska-z-morskych-rias-p-1134….<\/a><\/p>\n

J\u00f3dov\u00e1 tinkt\u00fara
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Antiseptikum<\/a>
\nVe\u013ekou v\u00fdhodou j\u00f3dov\u00fdch antisept\u00edk je \u0161irok\u00fd z\u00e1ber antimikrobi\u00e1lnej aktivity, zab\u00edjaj\u00fa v\u0161etky podstatn\u00e9 patog\u00e9ny a pri dlh\u0161om p\u00f4soben\u00ed i sp\u00f3ry, ktor\u00e9 s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za naj\u0165a\u017e\u0161ie inaktivovate\u013en\u00e9 pomocou dezinfek\u010dn\u00fdch a antiseptick\u00fdch l\u00e1tok.
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Lugol%C5%AFv_roztok<\/a>
\nhttp:\/\/www.naprameni.cz\/lugoluv-roztok\/<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Jod<\/a>
\nPovidonum iodinatum
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Jodovan%C3%BD_povidon<\/a><\/p>\n

Lieky s j\u00f3dom
\nBraunol
\nhttp:\/\/www.liekinfo.sk\/liek-braunol-sol-der-1×1000-ml-%28pe-…<\/a>
\nJodisol
\nhttp:\/\/www.adcc.sk\/web\/humanne-lieky\/spc\/jodisol-spc-11904.h…<\/a>
\nBetadine
\nhttp:\/\/www.adcc.sk\/web\/humanne-lieky\/spc\/betadine-spc-915.ht…<\/a>
\n\u010c\u00edpky
\nhttp:\/\/www.google.com\/search?hl=sk&q=betadine+cipky&#03…<\/a>
\nMasti\u010dka na kone\u010dn\u00edk
\nhttp:\/\/www.google.com\/search?hl=sk&q=betadine+mast&#038…<\/a><\/p>\n

Chr\u00f3m <\/strong>
\nChr\u00f3m sa doloval skoro len ako chromit alebo chr\u00f3mferit, (FeCr2O4), a to povrchovo alebo len v malej h\u013abke. Kovov\u00fd chr\u00f3m sa z\u00edskava redukciou tejto rudy hlin\u00edkom alebo krem\u00edkom.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Chr%C3%B3m<\/a><\/p>\n

Me\u010f <\/strong>
\nJe s\u00fa\u010das\u0165ou rozli\u010dn\u00fdch enz\u00fdmov, v podobe centier medi v cytochr\u00f3m-C oxid\u00e1ze a v superoxid dismut\u00e1ze (obsahuje me\u010f a zinok). Popri \u00falohe v enz\u00fdmoch sa me\u010f vyu\u017e\u00edva na biologick\u00fd elektr\u00f3nov\u00fd transport.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Me%C4%8F<\/a><\/p>\n

S\u00edra <\/strong>
\nV \u017eiv\u00fdch organizmoch sa s\u00edra vyskytuje vo forme anorganick\u00fdch a organick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn. Je to biog\u00e9nny prvok, ktor\u00fd je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre tvorbu bielkov\u00edn. V \u013eudkom organizme je mal\u00e9 mno\u017estvo s\u00edry pr\u00edtomn\u00e9 aj vo forme s\u00edranov a to sodn\u00fdch alebo draseln\u00fdch, v krvi a tkaniv\u00e1ch. Najm\u00e4 v mo\u010di je pr\u00edtomn\u00e1 vo forme s\u00edranov . Z\u00edskan\u00e9 poznatky o jej metabolizme v \u013eudskom organizme ved\u00fa niektor\u00fdch fyziol\u00f3gov k predpokladu, \u017ee organizmus vyu\u017e\u00edva len s\u00edru s oxida\u010dn\u00fdm \u010d\u00edslom m\u00ednus dva.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/S%C3%ADra<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/S%C3%ADra<\/a>
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Sulfur<\/a>
\nPr\u00edsada do k\u00fape\u013ea \u2013Solfatan
\nhttp:\/\/www.docsimon.sk\/tovar\/solfatan-prisada-do-kupela-4x-1…<\/a>
\nhttp:\/\/www.magister.sk\/produkt\/detail\/produkty-od-a-po-z\/sol…<\/a><\/p>\n

Van\u00e1d <\/strong>
\nI\u00f3ny vanadi\u010dnanu maj\u00fa podobn\u00fd \u00fa\u010dinok ako inzul\u00edn. Bohu\u017eia\u013e, s\u00fa v\u0161ak potrebn\u00e9 d\u00e1vky toxick\u00e9. Ove\u013ea menej toxick\u00fd je vanadylion-, ale telo ho nevie vstreba\u0165 v potrebnom mno\u017estve. S\u013eubn\u00e9 s\u00fa organick\u00e9 vanadylov\u00e9 komplexy Van\u00e1d sa okrem toho dnes pou\u017e\u00edva aj ako anoretikum, ktor\u00e9 pom\u00e1ha c\u00edti\u0165 sa r\u00fdchlej\u0161ie s\u00fdty.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Van%C3%A1d<\/a>
\nDiabetes mellitus. Nedostatok van\u00e1du m\u00e1 vplyv na vznik cukrovky
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Diabetes_mellitus<\/a>
\nVanadyl sulfate a kto ho pred\u00e1va. Ur\u010dit\u00e1 \u0161anca na ovplyvnenie stavu cukrovky pozit\u00edvnym smerom
\nhttp:\/\/www.homegym.sk\/ultimate-nutrition\/anabolizatory\/ultim…<\/a>
\nhttp:\/\/www.ebay.com\/itm\/Ultimate-Nutrition-Vanadyl-Sulfate-1…<\/a>
\nCombo anabol
\nhttp:\/\/www.fitdoplnkynebbia.sk\/produkty\/sportova-vyziva\/spec…<\/a>
\nVan\u00e1d a experiment\u00e1lny diabetes mellitus. Klinick\u00e9 \u0161t\u00fadie na \u00fa\u010dinky van\u00e1du (pdf)
\nhttp:\/\/www.google.sk\/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s…<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V \u010dl\u00e1nku si rozoberieme problematiku miner\u00e1lov, ktor\u00e9 s\u00fa na prospech \u013eudsk\u00e9mu organizmu. Miner\u00e1ly sa do tela dost\u00e1vaj\u00fa z klasick\u00e9ho jedla, potom z miner\u00e1lnych v\u00f4d, do ur\u010ditej miery sa dost\u00e1vaj\u00fa do tela aj pri d\u00fdchan\u00ed a najlep\u0161ie cez pr\u00edstroj, ktor\u00fd produkuje aerosolov\u00fa hmlu. Vstup miner\u00e1lov a \u017eiv\u00edn je mo\u017en\u00fd aj cez\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[15],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2439","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-mineraly"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2439","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2439"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2439\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3577,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2439\/revisions\/3577"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2439"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2439"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2439"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}