{"id":2489,"date":"2014-01-24T09:48:00","date_gmt":"2014-01-24T08:48:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/ako-rychlo-odumiera-mozog\/"},"modified":"2020-10-19T20:05:50","modified_gmt":"2020-10-19T18:05:50","slug":"ako-rychlo-odumiera-mozog","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/ako-rychlo-odumiera-mozog\/","title":{"rendered":"Ako r\u00fdchlo odumiera mozog?"},"content":{"rendered":"

\"\"Pok\u00fasim sa jednoducho na\u010drtn\u00fa\u0165, pre\u010do by sme sa mali u\u017e po 30. roku \u017eivota zauj\u00edma\u0165 o to, ako r\u00fdchlo odumiera mozog.<\/strong> Preberieme si mo\u017enosti a logiku, ako to spomali\u0165, zastavi\u0165 a z\u00edska\u0165 nov\u00e9 neur\u00f3ny v mozgu.<\/p>\n

V prvom rade zo slu\u0161nosti upozor\u0148ujem, \u017ee to, \u010do tu p\u00ed\u0161em, sa nemus\u00ed zhodova\u0165 s medic\u00ednskymi poznatkami.<\/strong> V\u00fdskum, ktor\u00fd realizujeme, sa rob\u00ed met\u00f3dou mimozmyslov\u00fdch schopnost\u00ed. A v tomto pr\u00edpade ide o ve\u0161teck\u00e9 sk\u00famanie stavu neur\u00f3nov r\u00f4znych jedincov na dia\u013eku a bez ich fyzickej pr\u00edtomnosti. Teda ide o netradi\u010dn\u00e9 a alternat\u00edvne met\u00f3dy vy\u0161etrovania a stanovenia diagn\u00f3zy stavu mozgu a jeho progn\u00f3zy \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja. Osoby, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na tomto type v\u00fdskumu, s\u00fa vzdel\u00e1van\u00e9 do neurol\u00f3gie mozgu a neur\u00f3nov. Poznaj\u00fa r\u00f4zne druhy ochoren\u00ed mozgu a rozumej\u00fa problematike neurol\u00f3gie mozgu a r\u00f4znych druhov neur\u00f3nov v \u013eudskom tele. Je tu z na\u0161ej strany snaha o korektn\u00e9 sk\u00famanie, \u010do robia neur\u00f3ny a neur\u00f3nov\u00e9 siete v \u013eudskom mozgu. Nech\u00e1me na medic\u00ednsky v\u00fdskum pod\u013ea \u0161tandardn\u00fdch pravidiel overi\u0165 vedeck\u00e9 fakty o mozgu a fungovan\u00ed neur\u00f3nov.<\/p>\n

MOZOG <\/strong>
\nVyzbieral som pre v\u00e1s aj najnutnej\u0161ie slov\u00e1 z neurol\u00f3gie, aby ste si spravili aspo\u0148 jednoduch\u00fa predstavu o mozgu a ako funguje. Mozog je \u010das\u0165 centr\u00e1lneho nervov\u00e9ho syst\u00e9mu stavovcov. Nach\u00e1dza sa v lebe\u010dnej dutine, ktor\u00e1 ho ochra\u0148uje. Hmotnos\u0165 mozgu dospel\u00e9ho \u010dloveka je pribli\u017ene 1 400 g. Sklad\u00e1 sa z vy\u0161e 12 mili\u00e1rd neur\u00f3nov a 50 mili\u00e1rd podporn\u00fdch buniek.
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Mozog<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Mozek<\/a>
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Brain<\/a><\/p>\n

\"\"
\nSA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong>
\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,
\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:
\nsasapueblo@meditacia.sk<\/a>
\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165
\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd
\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:
\nhttps:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a>
\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.
\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n

VIDE\u00c1 MOZOG <\/strong>
\nM\u00f4\u017eete si pozrie\u0165 str\u00e1nky a vide\u00e1 o mozgu na cimax.sk\/lieky.<\/a> Je tam dobr\u00fd zber do tejto oblasti.
\nhttp:\/\/www.cimax.sk\/lieky\/anatomia-mozog<\/a><\/p>\n

NEUR\u00d3N<\/strong>
\nV mozgu a v tele sa po naroden\u00ed nach\u00e1dza asi 100 mili\u00e1rd neur\u00f3nov. Ve\u0161teck\u00fdmi technikami sa d\u00e1 orienta\u010dne zisti\u0165 re\u00e1lne mno\u017estvo neur\u00f3nov. Pri na\u0161om mimozmyslovom sk\u00faman\u00ed sme na\u0161li jedincov, ktor\u00ed mali aj 40 kr\u00e1t viacej neur\u00f3nov ako be\u017en\u00ed jedinci. Naj\u010dastej\u0161ia v\u00fdnimka je tak 5 kr\u00e1t viacej neur\u00f3nov ako je be\u017en\u00e9. Na konci \u017eivota zostane v tele \u010dloveka asi 30 % neur\u00f3nov a je to kritick\u00e1 hranica pre \u017eivot. Menej neur\u00f3nov znamen\u00e1 \u010dasto pre osoby star\u0161ie ako 80 rokov bl\u00edzkos\u0165 smrti.
\nIde o v\u0161etky druhy neur\u00f3nov, ktor\u00fdch je 50 – 55 druhov. Jeden druh je nervov\u00fd neur\u00f3n, biely neur\u00f3n, siv\u00fd neur\u00f3n, pyramid\u00e1lne neur\u00f3ny v mozo\u010dku. Neur\u00f3n alebo nervov\u00e1 bunka je bunka, ktor\u00e1 je najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm stavebn\u00fdm a funk\u010dn\u00fdm prvkom nervov\u00e9ho tkaniva. Dlh\u00fd neur\u00f3n vol\u00e1me nerv, nervov\u00e9 dr\u00e1hy (po\u010det neur\u00f3nov v mozgu sa r\u00f4zni a niektor\u00e9 zdroje uv\u00e1dzaj\u00fa a\u017e 200 druhov).
\nhttp:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Neur%C3%B3n<\/a>
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Neuron<\/a>
\nhttp:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Neuron<\/a>
\nhttp:\/\/translate.google.sk\/translate?client=firefox-a&h…<\/a><\/p>\n

VIDE\u00c1 NEUR\u00d3NY<\/strong>
\nNa str\u00e1nke cimax.sk\/lieky<\/a> si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 obr\u00e1zky a vide\u00e1 na t\u00e9mu neur\u00f3ny a trochu hlb\u0161ie ich spozna\u0165. Pozer\u00e1te sa na obr\u00e1zky neur\u00f3nov a m\u00f4\u017eete sa koncentrova\u0165 do seba na vlastn\u00e9 neur\u00f3ny.
\nhttp:\/\/www.cimax.sk\/lieky\/anatomia-nervova-sustava<\/a><\/p>\n

Ver\u00edm, \u017ee ste si pozreli p\u00e1r obr\u00e1zkov a vide\u00ed o mozgu a lep\u0161ie pozn\u00e1te svoj vlastn\u00fd mozog.<\/strong> Ale po\u010fme \u010falej k problematike odumierania mozgu. V medic\u00edne sa na to pou\u017e\u00edva testovacia met\u00f3da – biomarkery. Je to met\u00f3da na zistenie r\u00fdchlosti odumierania neur\u00f3nov. Mne osobne sa podarilo, aby som t\u00fato met\u00f3du previedol na mimozmyslov\u00fa schopnos\u0165 a vedel som na dia\u013eku orienta\u010dne zdiagnostikova\u0165, ako je na tom \u010dlovek z h\u013eadiska r\u00fdchlosti odumierania neur\u00f3nov v mozgu. Presk\u00famali sme mno\u017estvo jedincov z cel\u00e9ho sveta s Alzheimerom, demenciou, parkinsonom a in\u00fdmi druhmi po\u0161kodenia neur\u00f3nov. Boli to \u013eudia v r\u00f4znom veku a obidvoch pohlav\u00ed.<\/p>\n

Z tohto mimozmyslov\u00e9ho z\u00e1kladn\u00e9ho v\u00fdskumu vyplynulo, \u017ee u\u017e okolo 30. roku \u017eivota za\u010d\u00edna odumieranie neur\u00f3nov<\/strong> a kles\u00e1 vznik nov\u00fdch neur\u00f3nov a neur\u00f3nov\u00fdch siet\u00ed z ve\u013ek\u00e9ho po\u010dtu neur\u00f3nov. Je napr\u00edklad ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, ako je v detstve mozog za\u0165a\u017eovan\u00fd a ak\u00e9mu vplyvu zo strany rodi\u010dov je vystaven\u00fd. Die\u0165a sa narod\u00ed a m\u00e1 rozvinut\u00e9 hlavne neur\u00f3ny miechy. Neur\u00f3ny mozgu sa rozv\u00edjaj\u00fa v prv\u00fdch rokoch po naroden\u00ed. A pokia\u013e die\u0165a vyrast\u00e1 v zaostalom soci\u00e1lnom prostred\u00ed a pr\u00edpadne v \u00fastave, nedost\u00e1va dostatok vhodn\u00fdch podnetov k rozumovej \u010dinnosti mozgu. Aj deti, ktor\u00e9 vyrastaj\u00fa nadivoko v ur\u010dit\u00fdch soci\u00e1lnych komunit\u00e1ch svoje neur\u00f3ny nepripravia na vzdel\u00e1vanie a vykon\u00e1vanie rozumov\u00fdch \u010dinnost\u00ed. Die\u0165a, ktor\u00e9 vychov\u00e1va osoba, ktor\u00e1 z\u00e1rove\u0148 rob\u00ed vysok\u00fa \u0161kolu, priprav\u00ed neur\u00f3ny die\u0165a\u0165a vhodnej\u0161ie na abstraktn\u00e9 schopnosti ako osoba, ktor\u00e1 \u017eije pr\u00edrodne. To je soci\u00e1lny vplyv na osobnos\u0165 die\u0165a\u0165a a bud\u00facej dospelej osoby.<\/p>\n

Osoba starne a postupne prich\u00e1dza do veku 50 – 60 rokov, kedy sa odumieranie mozgu dramaticky zvy\u0161uje a naber\u00e1 na obr\u00e1tkach.<\/strong> A tu je vhodn\u00e9 zakro\u010di\u0165 a tieto tendencie zastavi\u0165. Pod\u013ea na\u0161ich v\u00fdskumov je m\u00e1lo \u0161anc\u00ed vylie\u010di\u0165 alzheimera alebo parkinsona v ran\u00fdch a pokro\u010dilej\u0161\u00edch \u0161t\u00e1di\u00e1ch. Sk\u00f4r by som bol skeptik a povedal by som, \u017ee dne\u0161n\u00e1 \u00farove\u0148 a starostlivos\u0165 o mozog je v plienkach a pre neurol\u00f3gov hotov\u00e1 pohroma. Pre\u010do si pr\u00e1ve toto mysl\u00edm?<\/p>\n

Na z\u00e1klade na\u0161ich rozsiahlych \u0161t\u00fadi\u00ed sme zistili, \u017ee z\u00e1kladom r\u00fdchleho odumierania neur\u00f3nov a straty akt\u00edvnosti je v\u00fd\u017eiva mozgu.<\/strong> V\u00fd\u017eiva mozgu a neur\u00f3nov je v prvom rade zabezpe\u010den\u00e1 likvorov\u00fdmi dutinami v mozgu, ktor\u00e9 produkuj\u00fa takzvan\u00e9 likvorov\u00e9 \u017eiviny. Zjednodu\u0161enie povedan\u00e9, jedn\u00e1 sa o mimoriadne jedovat\u00e9 l\u00e1tky a tie s\u00fa z\u00e1klad v\u00fd\u017eivy neur\u00f3nov\u00fdch buniek. No ve\u013emi r\u00fdchlo sa likvorov\u00e9 dutiny a v bunky v nich prestan\u00fa o mozog stara\u0165 a prest\u00e1vaj\u00fa ho vy\u017eivova\u0165. A neur\u00f3ny nem\u00f4\u017eu ni\u010d in\u00e9ho spravi\u0165, ako sa prisp\u00f4sobi\u0165 a \u010dasto prija\u0165 klasick\u00fa v\u00fd\u017eivu z krvi. A to je za\u010diatok po\u0161kodzovania neur\u00f3nov a ich \u00fapadok ved\u00faci k slabej aktivite a nakoniec k odumieraniu. Ke\u010f neur\u00f3ny nedostan\u00fa svoje jedovat\u00e9 v\u00fd\u017eivov\u00e9 l\u00e1tky, tak sa trvalo prisp\u00f4sobia a nemo\u017eno ich u\u017e opravi\u0165 a da\u0165 do p\u00f4vodn\u00e9ho fungovania a to je nepr\u00edjemn\u00e9 (hovor\u00edme tu o jedoch v mikrod\u00e1vkach a vlastn\u00fd \u013eudsk\u00fd mozog je jedovat\u00fd a nie vhodn\u00fd na jedenie, upozornenie pre kanibalov).<\/p>\n

Na za\u010diatku prevencie vo\u010di r\u00fdchlemu odumieraniu mozgu je treba rie\u0161i\u0165 pr\u00e1ve jeho spr\u00e1vnu v\u00fd\u017eivu.<\/strong> Odumieranie neur\u00f3nov nakoniec vedie k celkovej destabiliz\u00e1cii riadenia chemick\u00fdch pochodov v tele. Napr\u00edklad organizmus prest\u00e1va spr\u00e1vne d\u00fdcha\u0165, nevie sa dobre prepn\u00fa\u0165 z no\u010dn\u00e9ho sp\u00e1nku do denn\u00e9ho re\u017eimu, \u010dlovek zle zasp\u00e1va, m\u00f4\u017ee ma\u0165 n\u00edzky alebo vysok\u00fd krvn\u00fd tlak. A tak zastavi\u0165 odumieranie neur\u00f3nov je vlastne z\u00e1klad uplatnenia dlhovekosti. Ako m\u00f4\u017eeme zabezpe\u010di\u0165 spr\u00e1vnu v\u00fd\u017eivu mozgu? Nie je to jednoduch\u00e9 a v\u00fdskum v medic\u00edne toto ve\u013emi nerie\u0161i, a tak si mus\u00edme pom\u00f4c\u0165 alternat\u00edvne. Za\u010dali sme robi\u0165 prieskum niektor\u00fdch jedincov, ktor\u00fdm neur\u00f3ny odumieraj\u00fa nejako pomal\u0161ie aj ke\u010f nie s\u00fa prirodzene dlhovek\u00ed. Jednoducho nemaj\u00fa na to ako genetick\u00fa v\u00fdbavu v chromoz\u00f3moch, ktor\u00e9 s\u00fa v jadr\u00e1ch buniek. A skuto\u010dne sme na\u0161li ur\u010dit\u00fa mo\u017enos\u0165 vy\u017eivenia mozgu. Objavili sme skupinu \u013eud\u00ed, ktor\u00ed jedia prasa\u010die a kravsk\u00e9 mozo\u010dky. Prekvapuj\u00face bolo, \u017ee u t\u00fdchto jedincov boli neur\u00f3nov\u00e9 bunky najeden\u00e9 a s\u00fdte a vykazovali men\u0161iu \u00famrtnos\u0165. A tak sme za\u010dali s kontrolovan\u00fdmi experimentmi a jeden\u00edm a natieran\u00edm pr\u00e1ve prasa\u010d\u00edch mozo\u010dkov. Kravsk\u00e9 a te\u013eacie mozo\u010dky s\u00fa zak\u00e1zan\u00e9 pred\u00e1va\u0165 a konzumova\u0165. Na na\u0161e prekvapenie kontroln\u00e9 osoby, ktor\u00e9 jedli prasa\u010die mozo\u010dky, alebo si ich natierali na oblas\u0165 brucha, alebo v malom mno\u017estve surov\u00e9 po\u017euli so slinami a absorbovali jazykom a \u00fastnou sliznicou za\u010dali vykazova\u0165 dobr\u00e9 vy\u017eivenie neur\u00f3nov mozgu, \u010do skuto\u010dne pote\u0161ilo.<\/p>\n

A tak sme za\u010dali v medic\u00ednskych kruhoch a hlavne v oblasti neurol\u00f3gie neur\u00f3nov mozgu zis\u0165ova\u0165, \u010do e\u0161te m\u00f4\u017ee ch\u00fdba\u0165 mozgu.<\/strong> Na\u0161li sme \u010fal\u0161ie potrebn\u00e9 l\u00e1tky pre mozog, napr\u00edklad sa tu jedn\u00e1 aj o i\u00f3ny. Ide o \u0161peci\u00e1lne upraven\u00e9 druhy miner\u00e1lov ako v\u00e1pnik, sod\u00edk, drasl\u00edk a in\u00e9. Nebudeme si tu vysvet\u013eova\u0165, ako to funguje. Pre v\u00e1s bude rozumn\u00e9 pochopi\u0165, \u017ee tieto i\u00f3nov\u00e9 miner\u00e1ly id\u00fa do mozgu cez tr\u00e1venie. Ale pozor, ve\u013emi \u010dasto tr\u00e1venie u\u017e v 40. roku v tomto smere zlyh\u00e1 a treba ho doda\u0165 ako n\u00e1hradu. A tak sme h\u013eadali, ako dosta\u0165 efekt\u00edvne a ka\u017ed\u00fd de\u0148 do tela i\u00f3ny. Na\u0161li sme inform\u00e1ciu o pr\u00edjme i\u00f3nov po\u010das dovolenky pri mori. Pre\u010do si nie\u010do podobn\u00e9 nespravi\u0165 doma? Mal\u00e1 so\u013en\u00e1 jasky\u0148a a mno\u017estvo soli v n\u00e1dob\u00e1ch. Sta\u010d\u00ed aj posypov\u00e1 so\u013e, ktor\u00e1 nie je chemicky o\u0161etren\u00e1, ale iba vydolovan\u00e1. D\u00fdchan\u00edm sa i\u00f3ny zo soli dostan\u00fa po p\u013e\u00fac, odtia\u013e do krvi a odtia\u013e do mozgu. Likvorov\u00e9 dutiny to e\u0161te spracuj\u00fa a ur\u010dit\u00e1 skupina neur\u00f3nov distribuuje pre in\u00e9 neur\u00f3ny. I\u00f3ny s\u00fa z\u00e1kladom v\u00fd\u017eivy a fungovania neur\u00f3nov, tvoria z\u00e1klad aj schopnosti pam\u00e4ta\u0165 si. Nie je tu priestor na vysvet\u013eovanie, ako v kvantovanej biol\u00f3gii funguj\u00fa mikrotubuly vo vn\u00fatri buniek. Sta\u010d\u00ed v\u00e1m vedie\u0165 d\u00f4le\u017eitos\u0165 i\u00f3nov pre v\u00fd\u017eivu a fungovanie neur\u00f3nov \u013eudsk\u00e9ho tela.<\/p>\n

Sk\u00famali sme \u010falej, \u010do treba dosta\u0165 do mozgu ako v\u00fd\u017eivu.<\/strong> Mozog potrebuje vitam\u00edn B8, tak isto kyselinu mlie\u010dnu \u2013 d\u00e1 sa pou\u017ei\u0165 kozmetick\u00e1 rozrieden\u00e1 v ur\u010ditom pomere a natret\u00e1 na telo, koloidn\u00e9 miner\u00e1ly najlep\u0161ie tie z Utahu, chel\u00e1tov\u00e9 miner\u00e1ly, ur\u010dit\u00e9 d\u00e1vky vlastn\u00e9ho mo\u010du do \u00fast alebo na ko\u017eu. Pokia\u013e toto neur\u00f3ny v mozgu nedostan\u00fa, tak sa r\u00fdchlo menia, po\u0161kodzuj\u00fa, s\u00fa nefunk\u010dn\u00e9 a zomieraj\u00fa.<\/p>\n

\u010ealej sme sk\u00famali a testovali mo\u017enosti kolostra z kravsk\u00e9ho mlieka.<\/strong> Sk\u00famali sme jedincov, ktor\u00ed kolostrum ber\u00fa okolo 3 a\u017e 5 rokov v tekutej alebo pr\u00e1\u0161kovej podobe. Mimozmyslov\u00fdm prieskumom sa preuk\u00e1zal n\u00e1rast neur\u00f3nov a nov\u00fdch neur\u00f3nov\u00fdch siet\u00ed. \u010co rok, to 1cm kubick\u00fd na jednotliv\u00e9 \u010dasti mozgu v hlave (je ich tam asi 36 oblast\u00ed). Zdalo by sa, \u017ee je to m\u00e1lo, ale to je iba zdanie.<\/p>\n

\u010ealej sme sk\u00famali pou\u017eitie huby koralovec a to hlavne v \u010c\u00edne,<\/strong> kde sa mas\u00edvne praktizuje a m\u00e1 a\u017e neuverite\u013ene dobr\u00e9 \u00fa\u010dinky u ka\u017edej lie\u010denej osoby, \u010do je samozrejme podozriv\u00e9, ako to m\u00f4\u017ee tak dobre obnovova\u0165 celkom rozsiahle oblasti mozgu. A nakoniec, ke\u010f sme dali koralovec u\u017e\u00edva\u0165 pokusnej skupine \u013eud\u00ed, tak sme zistili, \u017ee huba netvor\u00ed nov\u00e9 neur\u00f3nov\u00e9 oblasti, ale v mozgu otv\u00e1ra zablokovan\u00e9 drobn\u00e9 neur\u00f3nov\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Predpoklad\u00e1me, \u017ee mozog star\u0161ie neur\u00f3nov\u00e9 siete uzavrie a koralovec to otv\u00e1ra. Super zistenie.<\/p>\n

\u010ealej sme sk\u00famali vy\u017eivovac\u00ed doplnok z kravsk\u00fdch mozgov Neurotrophin,<\/strong> v\u00fdrobca je z Kanady a vykazoval tak isto dobr\u00e9 v\u00fdsledky pri obnove \u010dinnosti neur\u00f3nov. Testovali sme aj alternat\u00edvny liek z Ruska z te\u013eac\u00edch mozgov a nepreuk\u00e1zal sa pri testovan\u00ed \u00fa\u010dinok. Zo slu\u0161nosti nebudem uv\u00e1dza\u0165 jeho n\u00e1zov. Aj tak je hnusne drah\u00fd.<\/p>\n

\u010ealej sme sa zamerali aj na to, aby sa v mozgu za\u010dali tvori\u0165 nov\u00e9 neur\u00f3ny.<\/strong> Vedci dokazuj\u00fa, \u017ee v mozgu sa v star\u0161om veku tvoria nov\u00e9 neur\u00f3ny, ale r\u00fdchlo zanikaj\u00fa. A to sme za\u010dali rie\u0161i\u0165 t\u00fdm, \u017ee sme sa za\u010dali natiera\u0165 mozo\u010dkom z mal\u00e9ho prasiatka okolo 5 kg \u017eivej v\u00e1hy. Do stravy sa zav\u00e1dza te\u013eacina, mlad\u00e1 brav\u010dovina, jah\u0148acina, mlad\u00e9 zajace, teda sa jedn\u00e1 o v\u00fd\u017eivu mimoriadne mladu\u010dk\u00fdm a \u013eahko str\u00e1vite\u013en\u00fdm m\u00e4som. K tomu \u010derstv\u00e9 kl\u00ed\u010dky zo semien, vrchn\u00e9 v\u00fdhonky lie\u010div\u00fdch rastl\u00edn, obsah z p\u00fa\u010dikov. Toto v\u0161etko preuk\u00e1zate\u013ene pom\u00e1ha udr\u017ea\u0165 mlad\u00e9 neur\u00f3nov\u00e9 bunky v mozgu. Testovali sme desiatky jedincov, ktor\u00ed sa takto stravuj\u00fa a to hlavne v \u010c\u00edne. Tak isto mal\u00e9 d\u00e1vky mo\u010du do \u00fast a na ko\u017eu maj\u00fa jednozna\u010dne priazniv\u00fd vplyv na tvorbu a udr\u017eanie mlad\u00fdch neur\u00f3nov. Samozrejme, treba v tele udr\u017ea\u0165 dve l\u00e1tky a to beta-endorf\u00edn a prokinetic\u00edn z hladk\u00fdch svalov. Nedovoli\u0165 vysok\u00e9 d\u00e1vky dopam\u00ednu a podporova\u0165 mozog d\u00e1vkami l\u00edtia napr\u00edklad v homeopatickej podobe, lebo l\u00edtium je na predpis. Pokia\u013e nie je v krvi l\u00edtium, tak redne biela mozgov\u00e1 hmota a neprodukuje potrebn\u00e9 l\u00e1tky. Vo v\u00fdskume a testovan\u00ed pokra\u010dujeme \u010falej a budem informova\u0165 o v\u00fdsledkoch a zisteniach. Ale poradilo sa n\u00e1m vyrie\u0161i\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 ot\u00e1zky vy\u017eivovania mozgu a pokra\u010dujeme v tom, aby sme zabezpe\u010dili rast nov\u00fdch neur\u00f3nov v mozgu. Po t\u00fdchto v\u0161etk\u00fdch opatreniach sa v testovanej skupine asi 10 jedincov hodnoty biomarkerov zn\u00ed\u017eili na nulu a prech\u00e1dzaj\u00fa postupne do pozit\u00edvnych \u010d\u00edsel prib\u00fadania neur\u00f3nov. V skupine testovan\u00fdch je aj osoba po \u013eah\u0161ej m\u0155tvici mozgu. Samozrejme, toto nie s\u00fa mas\u00edvne klinick\u00e9 testy pod\u013ea pravidiel medic\u00edny, ale orienta\u010dn\u00e9 zistenia.<\/p>\n

Mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fd je pr\u00edsun kysl\u00edka do mozgu.<\/strong> Pokia\u013e mozog nedost\u00e1va dos\u0165 kysl\u00edka, tak sa tvoria mikrom\u0155tvice. Niektor\u00ed \u013eudia zaspia tak, \u017ee v noci zastavia ch\u00e9miu tela, id\u00fa do klinickej smrti a vtedy m\u00e1 mozog nedostatok kysl\u00edka. Mno\u017estvo kysl\u00edka do mozgu sa d\u00e1 dosiahnu\u0165 regulovan\u00edm pri d\u00fdchan\u00ed a to uvedomovan\u00edm si kolobehu kysl\u00edka mozog, srdce p\u013e\u00faca.<\/p>\n

Samotn\u00e9 neur\u00f3ny v mozgu maj\u00fa na svojom povrchu tzv. bunkov\u00fa blanu, ktor\u00e1 sa \u010dasto v star\u0161om veku nevhodne pozmen\u00ed a st\u00e1va sa rezistentn\u00e1.<\/strong> \u010co to znamen\u00e1? Naj\u010dastej\u0161ie sa do bunky nedostane ur\u010dit\u00fd typ cukru a bunka nedost\u00e1va potrebn\u00fa energiu. Ke\u010f sa mimozmyslov\u00fdmi technikami zist\u00ed tak\u00e1to rezistencia, je potrebn\u00e9 ur\u010di\u0165, ak\u00fd druh cukru mus\u00ed osoba u\u017e\u00edva\u0165, aby sa dostal cez tr\u00e1viaci trakt a\u017e k neur\u00f3nom. Uvediem pr\u00edklad: u danej osoby som zistil rezistenciu na gluk\u00f3zu z repn\u00e9ho cukru a testovan\u00edm som zistil, \u017ee m\u00e1 jes\u0165 med. Z medu vyroben\u00e1 gluk\u00f3za v tr\u00e1ven\u00ed u\u017e prejde cez bunkov\u00fa blanu. Rezistencie m\u00f4\u017eu by\u0165 aj na B komplex vitam\u00ednov a vtedy sa vitam\u00edny prij\u00edmaj\u00fa cez ko\u017eu a nie cez tr\u00e1venie.<\/p>\n

Upozornenie:<\/strong> Pokia\u013e sa niekto s\u00e1m rozhodne lie\u010di\u0165 tu uveden\u00fdmi pr\u00edpravkami, tak to rob\u00ed na vlastn\u00fa zodpovednos\u0165. Tu uveden\u00e9 inform\u00e1cie nesl\u00fa\u017eia pre lie\u010dbu, ale s\u00fa informat\u00edvneho charakteru. Autor \u010dl\u00e1nku nenesie \u017eiadnu zodpovednos\u0165 za pr\u00edpadn\u00e9 s\u00fakromn\u00e9 lie\u010dby bez diagnostikovania.<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pok\u00fasim sa jednoducho na\u010drtn\u00fa\u0165, pre\u010do by sme sa mali u\u017e po 30. roku \u017eivota zauj\u00edma\u0165 o to, ako r\u00fdchlo odumiera mozog. Preberieme si mo\u017enosti a logiku, ako to spomali\u0165, zastavi\u0165 a z\u00edska\u0165 nov\u00e9 neur\u00f3ny v mozgu. V prvom rade zo slu\u0161nosti upozor\u0148ujem, \u017ee to, \u010do tu p\u00ed\u0161em, sa nemus\u00ed zhodova\u0165\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[10],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2489","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-mozog"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2489","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2489"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2489\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3551,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2489\/revisions\/3551"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2489"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2489"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2489"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}