{"id":2507,"date":"2015-01-28T10:24:00","date_gmt":"2015-01-28T09:24:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/prakticke-tajomstva-aktivnej-staroby-mysli-mi-to-i\/"},"modified":"2020-10-19T20:00:45","modified_gmt":"2020-10-19T18:00:45","slug":"prakticke-tajomstva-aktivnej-staroby-mysli-mi-to-i","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/prakticke-tajomstva-aktivnej-staroby-mysli-mi-to-i\/","title":{"rendered":"Praktick\u00e9 tajomstva akt\u00edvnej staroby \u2013 mysl\u00ed mi to I."},"content":{"rendered":"

\"\"Mozog<\/strong>
\nSkoncentrujte sa na svoju hlavu a uvedomte si, \u017ee je v nej aj nejak\u00fd obsah. Pod ko\u017eou sa nach\u00e1dza lebka. Pod kostenou lebkou sa nach\u00e1dza biela mozgov\u00e1 hmota, tej je v mozgu najviac.<\/p>\n

Ide o \u0161peci\u00e1lne neur\u00f3ny, ktor\u00e9 maj\u00fa v prvom rade na starosti dod\u00e1va\u0165 pre mozog chemick\u00e9 l\u00e1tky. Ke\u010f je \u010dlovek mlad\u00fd alebo sa poriadne star\u00e1 o svoj mozog, tak produkuje a\u017e 40 litrov ch\u00e9mie na jeden de\u0148. Samozrejme, to s\u00fa extr\u00e9mne v\u00fdkony a be\u017ene to je okolo 20 litrov na de\u0148. Bohu\u017eia\u013e, v star\u0161om veku sa to rap\u00eddne zhor\u0161uje a objem chemick\u00fdch l\u00e1tok pre fungovanie mozgu, myslenie, videnie, po\u010dutie a \u010fal\u0161ie funkcie klesne na 2 litre denne a to je a\u017e pr\u00edli\u0161 hlbok\u00fd pokles. Niekto upadne do depresi\u00ed a stresu pr\u00e1ve z d\u00f4vodu n\u00edzkej produkcie chemick\u00fdch l\u00e1tok. Na povrchu bielej mozgovej hmoty sa nach\u00e1dza milimetrov\u00e1 vrstva neur\u00f3nov. Je to ako natiahnut\u00e1 igelitov\u00e1 f\u00f3lia na bochn\u00edku chleba. Toto je siv\u00e1 hmota mozgov\u00e1 a ide o \u0161peci\u00e1lne neur\u00f3ny, ktor\u00e9 sa staraj\u00fa o chod cel\u00e9ho tela a aj toho, \u017ee sme schopn\u00ed rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o sebe a okolitom svete.<\/p>\n

\"\"
\nSA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong>
\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,
\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:
\nsasapueblo@meditacia.sk<\/a>
\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165
\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd
\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:
\nhttps:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a>
\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.
\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n

Na ak\u00e9 \u010dasti sa del\u00ed mozog?<\/strong>
\nMozog sa del\u00ed na nieko\u013eko samostatn\u00fdch \u010dast\u00ed a to predn\u00fd mozog prav\u00fd a \u013eav\u00fd, temenn\u00fd mozog \u013eav\u00fd a prav\u00fd \u2013 je za u\u0161ami. \u00daplne v zadnej \u010dasti mozgu je prav\u00fd zadn\u00fd a \u013eav\u00fd zadn\u00fd mozog \u2013 centrum zraku a videnia. Pod temenn\u00fdm mozgom sa nach\u00e1dza mozo\u010dek ve\u013ekosti men\u0161ej tenisovej lopti\u010dky a je tu 60 % v\u0161etk\u00fdch siv\u00fdch neur\u00f3nov. Pred n\u00edm sa nach\u00e1dza stredn\u00fd mozog ve\u013ekosti vaj\u00ed\u010dka. Pod t\u00fdmto mozgom ide pred\u013a\u017een\u00e1 miecha a cel\u00e1 miecha a\u017e po kostr\u010d na konci chrbta. M\u00e1lo zn\u00e1my je bru\u0161n\u00fd mozog, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v stene tenk\u00e9ho a hrub\u00e9ho \u010dreva a riadi dos\u0165 nez\u00e1visle cel\u00fd syst\u00e9m tr\u00e1venia. Samozrejme, v tele je mimoriadne ve\u013ea nervstva a nervov\u00fdch buniek. Na povrchu buniek kon\u010dia miliardy nervov\u00fdch zakon\u010den\u00ed. Tieto nervov\u00e9 zakon\u010denia riadia posielanie spr\u00e1v od bunky k bunke.<\/p>\n

Bru\u0161n\u00fd mozog<\/strong>
\nJe to \u0161pecifick\u00e1 \u010das\u0165 \u013eudsk\u00e9ho tela. Cez ve\u013ek\u00fd mozog nevieme dostato\u010dne vhodne zasiahnu\u0165 do \u010dinnosti bru\u0161n\u00e9ho mozgu. Ako si ho predstavi\u0165? V stene \u017eal\u00fadka a tenk\u00e9ho a hrub\u00e9ho \u010dreva sa nach\u00e1dzaj\u00fa tis\u00edce zhlukov neur\u00f3nov pod odborn\u00fdm ozna\u010den\u00edm bru\u0161n\u00e9 ganglie. Navz\u00e1jom s\u00fa posp\u00e1jan\u00e9 nervov\u00fdmi dr\u00e1hami. Na \u017eal\u00fadku, tenkom a hrubom \u010dreve s\u00fa \u00fapony z hladk\u00e9ho svalstva, ktor\u00e9 rozhoduj\u00fa o pasivite alebo aktivite.<\/p>\n

Problematika bru\u0161n\u00e9ho mozgu je trochu zlo\u017eit\u00e1. Ke\u010f sa die\u0165a narod\u00ed, tak nem\u00e1 e\u0161te klasick\u00fa tr\u00e1viacu s\u00fastavu. T\u00e1 sa rozvinie neskor\u0161ie. Mozog e\u0161te nie je tie\u017e dostato\u010dne rozvinut\u00fd a teda tr\u00e1venie riadi prekvapuj\u00faco kone\u010dn\u00edk spolo\u010dne s miechou. Ako die\u0165a rastie, vytv\u00e1ra sa \u017eal\u00fadok, tenk\u00e9 \u010drev\u00e1, rastie pe\u010de\u0148, dobuduje sa pankreas. A tak isto v mozgu sa dobuduje stredn\u00fd mozog a tam pr\u00edvesok mozgov\u00fd ve\u013ekosti nechta na mal\u00ed\u010dku. A tento riadi potom cel\u00e9 tr\u00e1venie a aj hrub\u00e9 \u010drevo. M\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee v star\u0161om veku sa situ\u00e1cia zmen\u00ed a tr\u00e1venie nebude riadi\u0165 ve\u013ek\u00fd mozog, ale znovu kone\u010dn\u00edk a miecha. Mo\u017eno si poviete, kde v kone\u010dn\u00edku je tak\u00e9 mno\u017estvo neur\u00f3nov ako v mozgu. Nezab\u00fadajte, \u017ee pr\u00edvesok mozgov\u00fd je mali\u010dk\u00fd, a tak\u00e9 ist\u00e9 mno\u017estvo neur\u00f3nov je aj v stene kone\u010dn\u00edka a okolo kone\u010dn\u00edka. Zistili sme ve\u0161teck\u00fdm v\u00fdkonom, \u017ee u \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pou\u017e\u00edvaj\u00fa trvalo \u010d\u00edpky z kakaov\u00e9ho masla, sa situ\u00e1cia men\u00ed a riadenie tr\u00e1venia preberie kone\u010dn\u00edk a miecha. A nie je to \u0161koda, \u017ee sa tak udeje. Prekvapuj\u00faco u t\u00fdchto \u013eud\u00ed sa tr\u00e1venie upravilo k lep\u0161iemu. T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 sme zistili na ve\u013ekom mno\u017estve pr\u00edpadov, kedy sa an\u00e1lne \u010d\u00edpky pou\u017e\u00edvaj\u00fa kv\u00f4li hemoroidom, tvrdej stolici, rank\u00e1m v kone\u010dn\u00edku a podobne. P\u00ed\u0161em o tom preto, \u017ee v star\u0161om veku po 50. roku \u017eivota je probl\u00e9m s t\u00fdm, aby \u017eal\u00fadok a tenk\u00e9 \u010dreva dod\u00e1vali bunk\u00e1m tela kvalitn\u00fa v\u00fd\u017eivu. A toto je jedno z dobr\u00fdch rie\u0161en\u00ed, ako opravi\u0165 proces tr\u00e1venia. Tr\u00e1venie v tenk\u00fdch \u010drev\u00e1ch sa vizualizuje ako 10 kuch\u00e1rov, ktor\u00ed svedomito spracuj\u00fa, \u010do zjete a bunk\u00e1m dodaj\u00fa, \u010do potrebuj\u00fa, aby boli v dobrej v\u00fdkonnosti. Mohli by sme o tom nap\u00edsa\u0165 e\u0161te viacej, ale chceme sa hlavne venova\u0165 procesom myslenia a vn\u00edmania.<\/p>\n

Miecha<\/strong>
\nIde zo stredu mozgu a je hrub\u00e1 ako tuha v be\u017enej v ceruzke. Prech\u00e1dza do zadnej \u010dasti mozgu, odtia\u013e prejde do kr\u010dnej chrbtice a postupuje vo vn\u00fatri jednotliv\u00fdch stavcov a\u017e dole ku kostr\u010di. V kostr\u010di u\u017e nie je o hr\u00fabke tuhy, tu u\u017e je ako nerv a nie miecha. Kostr\u010d je nie\u010do ako pozostatok chvosta z minulosti evolu\u010dn\u00e9ho v\u00fdvoja. Pokia\u013e napr\u00edklad za\u010dnete pou\u017e\u00edva\u0165 trekingov\u00e9 palice, tak sa za\u010dnete pohybova\u0165 po \u0161tyroch. Ruky s palicami s\u00fa vlastne \u010fal\u0161ie chodidl\u00e1. Ide o \u0161tyri kon\u010datiny a vtedy je mo\u017en\u00e9 zobudi\u0165 aj nervstvo v kostr\u010di a k nemu ur\u010dit\u00e9 skupiny neur\u00f3nov a kostr\u010d pom\u00f4\u017ee pri rovnov\u00e1he tela pri choden\u00ed a celkovo pri pohybe. Pokia\u013e je \u010dlovek vzpriamen\u00fd, tak rovnov\u00e1hu zabezpe\u010duj\u00fa hlavne u\u0161i a v nich u\u0161n\u00e9 r\u00f4sol\u010deky vo vn\u00fatri org\u00e1nu zvan\u00e9ho slim\u00e1k.<\/p>\n

Miecha je v skuto\u010dnosti nie\u010do ako drobn\u00e9 kor\u00e1liky navle\u010den\u00e9 na \u0161pag\u00e1tiku a tak\u00fdchto kor\u00e1likov je asi 32. Niekedy menej a niekedy viacej. To je individu\u00e1lne a u ka\u017ed\u00e9ho sa to m\u00f4\u017ee meni\u0165. Miecha sa po\u010das v\u00fdvoja v matke vyv\u00edja ako prv\u00e1. Teda embryo a plod maj\u00fa ako prv\u00e9 riadiace centrom pr\u00e1ve miechu, neur\u00f3ny a nervstvo. Ve\u013ek\u00fd mozog e\u0161te nie je dostato\u010dne rozvinut\u00fd a bude sa naplno rozv\u00edja\u0165 po naroden\u00ed die\u0165a\u0165a. Teda e\u0161te aj naroden\u00e9 die\u0165a m\u00e1 \u010dinnosti tela riaden\u00e9 cez miechu. Niektor\u00ed \u013eudia po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota riadia svoju existenciu a osud na z\u00e1klade miechy, lebo ich mozog sa dostato\u010dne nerozvinul a zostal vo v\u00fdvoji die\u0165a\u0165a. A aj v star\u0161om veku po 60. roku \u017eivota sa za\u010d\u00ednaj\u00fa niektor\u00e9 oblasti mozgu uzatv\u00e1ra\u0165, s\u00fa blokovan\u00e9 a m\u00e1lo funk\u010dn\u00e9. V t\u00fdchto pr\u00edpadoch sa za\u010d\u00edna miecha znovu silne aktivizova\u0165 a prebera\u0165 fungovanie tela, svalov a org\u00e1nov na z\u00e1klade neur\u00f3nov v mieche. \u0160portovci a osoby, ktor\u00e9 maj\u00fa radi pohyb a s\u00fa dostato\u010dne zru\u010dn\u00e9, funguj\u00fa po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota z miechy.<\/p>\n

Okolo miechy je mno\u017estvo drobn\u00fdch gangli\u00ed ve\u013ekosti drobn\u00fdch fazuliek a pom\u00e1haj\u00fa mieche riadi\u0165 pohyb svalov a cel\u00e9ho tela. Pokia\u013e si niekto po\u0161kod\u00ed miechu viacej ako 40 %, zostane nakoniec imobiln\u00fd a odk\u00e1zan\u00fd na invalidn\u00fd voz\u00edk na cel\u00fd \u017eivot. Pokia\u013e je miecha po\u0161koden\u00e1 menej ako 40 %, tak sa d\u00e1 opravi\u0165, ale osoba mus\u00ed akt\u00edvne cvi\u010di\u0165 cel\u00e9 roky a postupne obnovi\u0165 svoju schopnos\u0165 ve\u013ek\u00e9ho pohybu a aj jemnej motoriky. Inak sa schopnos\u0165 pohybu neobnov\u00ed.<\/p>\n

Na star\u00e9 kolen\u00e1 miecha n\u00fati ka\u017ed\u00e9ho k tomu, \u017ee sa za\u010dne predkl\u00e1\u0148a\u0165 a hrbi\u0165. Je to syst\u00e9m prirodzenej de\u0161trukcie a patol\u00f3gie dosta\u0165 n\u00e1s na \u0161tyri chodidl\u00e1 ako v detskom veku, ke\u010f sme sa naopak zo zvieracieho stavu hrabali na chodenie v\u00fdhradne na nohy. Staroba je opa\u010dn\u00e1 tendencia dosta\u0165 n\u00e1s na \u0161tyri \u2013 teda na barle a potom na voz\u00edk. A proti tomu je treba sa br\u00e1ni\u0165 cvi\u010den\u00edm a pou\u017e\u00edvan\u00edm trekingov\u00fdch pali\u010diek na klasick\u00fa ka\u017edodenn\u00fa ch\u00f4dzu a nie iba pr\u00edle\u017eitostne pri turistike.<\/p>\n

Nervov\u00e9 ganglie<\/strong>
\nIde o drobn\u00e9 zhluky nervov\u00fdch a neur\u00f3nov\u00fdch buniek. Ganglie s\u00fa ve\u013ekosti zrnka drobnej fazule. Dve ganglie s\u00fa v strede mozgu nad mozo\u010dkom ve\u013ekosti tenisovej lopti\u010dky. Dve ganglie s\u00fa v sp\u00e1nkov\u00fdch lalokoch po boku hlavy. Okolo miechy a ka\u017ed\u00e9ho stavca s\u00fa z jednej aj druhej strany 2 ganglie. Spolu je okolo miechy 64 gangli\u00ed. Za \u017eal\u00fadkom a za mech\u00farom s\u00fa skupiny drobnej\u0161\u00edch gangli\u00ed. Aj bru\u0161n\u00fd mozog v stene hrub\u00fdch a tenk\u00fdch \u010driev s\u00fa ganglie do 500 \u2013 1000 kusov a spolo\u010dne s\u00fa spojen\u00e9 nervov\u00fdm syst\u00e9mom. Bru\u0161n\u00fd mozog je pr\u00edli\u0161 auton\u00f3mny a zle sa riadi a prikazuje sa mu, \u010do m\u00e1 robi\u0165. Ganglie s\u00fa zhluky neur\u00f3nov pom\u00e1haj\u00face riadi\u0165 dan\u00e9 oblasti tela. Je ich pribli\u017ene 500 kusov.<\/p>\n

Nervov\u00e9 zakon\u010denia<\/strong>
\nPo\u010det nervov\u00fdch zakon\u010den\u00ed kon\u010diacich na povrchu skup\u00edn buniek a samotn\u00fdch buniek s\u00fa miliardy. Na ich povrchu sa odohr\u00e1vaj\u00fa chemick\u00e9 pochody ako je v\u00fdmena sod\u00edka, drasl\u00edka a v\u00e1pnika. Treba si da\u0165 pozor, aby kon\u010deky nervstva neboli po\u0161koden\u00e9 nejak\u00fdm druhom choroby. Naj\u010dastej\u0161ie sa kon\u010deky nervov rozstrapkaj\u00fa a potom v nich bioenergia iskr\u00ed ako v pokazenej z\u00e1str\u010dke a to nie je ni\u010d dobr\u00e9, treba to lie\u010di\u0165 a opravi\u0165. Kon\u010deky nervov musia ma\u0165 drobn\u00e9 puzdierka alebo papu\u010dky, aby boli chr\u00e1nen\u00e9.<\/p>\n

Biochemicky je to tak, \u017ee do nervov\u00fdch zakon\u010den\u00ed neust\u00e1le te\u010d\u00fa neurotransmitery. Nervov\u00e9 zakon\u010denia neust\u00e1le kmitaj\u00fa, ale tento kmit nie je mo\u017en\u00e9 sledova\u0165 o\u010dami ani hmatom. Je tak jemn\u00fd, \u017ee si mus\u00edte zobra\u0165 do ruky kyvadlo na \u0161pag\u00e1tiku a potom, ke\u010f ho dr\u017e\u00edte prstami, zaznamen\u00e1te mikropohyb na pohybuj\u00facom sa kyvadle. A napr\u00edklad m\u00f4\u017eete cvi\u010di\u0165, aby sa kyvadlo intenz\u00edvne rozh\u00fdbalo pri predstave pitia vody a pri predstave, \u017ee by ste vypili nejak\u00fd jed sa pohyb kyvadielka mus\u00ed \u00faplne zastavi\u0165. Pokia\u013e ste pre\u017eili klinick\u00fa smr\u0165 alebo ste si tieto stavy odcvi\u010dili, tak m\u00f4\u017eete cez kyvadlo komunikova\u0165 s mozgom inej osoby alebo objektmi zo sveta m\u0155tvych, \u010do s\u00fa zase iba pozostatky spomienok m\u0155tvych os\u00f4b.<\/p>\n

Hladk\u00e9 svaly a v nich neur\u00f3ny a nervstvo<\/strong>
\nS\u00fa to kr\u00e1tke \u00fapony okolo org\u00e1nov v \u013eudskom tele a teda aj vo va\u0161ich org\u00e1noch. Tieto svalov\u00e9 \u00fapony zabezpe\u010duj\u00fa zavesenie org\u00e1nu na kosti v \u013eudskom tele. Je to logick\u00e9, keby sme nemali org\u00e1ny zavesen\u00e9 na kostiach, tak by n\u00e1m v tele popadali na spodok a to sa nedeje. Tieto \u00fapony z hladk\u00fdch svalov maj\u00fa v sebe aj in\u00fa funkciu a to aktivizova\u0165 alebo uti\u0161ova\u0165 \u010dinnos\u0165 org\u00e1nov. Jednoducho povedan\u00e9, maj\u00fa v sebe tak\u00fd druh buniek, ktor\u00e9 aktivizuj\u00fa \u010dinnos\u0165 org\u00e1nov alebo ich uk\u013eud\u0148uj\u00fa. Daj\u00fa sa ovl\u00e1da\u0165 hlavne chemicky a to l\u00e1tkami na b\u00e1ze br\u00f3mu. Ale reaguj\u00fa aj na l\u00e1tky na b\u00e1ze opi\u00e1tov ako je Imodium.<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Mozog Skoncentrujte sa na svoju hlavu a uvedomte si, \u017ee je v nej aj nejak\u00fd obsah. Pod ko\u017eou sa nach\u00e1dza lebka. Pod kostenou lebkou sa nach\u00e1dza biela mozgov\u00e1 hmota, tej je v mozgu najviac. Ide o \u0161peci\u00e1lne neur\u00f3ny, ktor\u00e9 maj\u00fa v prvom rade na starosti dod\u00e1va\u0165 pre mozog chemick\u00e9 l\u00e1tky.\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2507","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-dlhovekost"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2507","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2507"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2507\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3537,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2507\/revisions\/3537"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2507"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2507"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2507"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}