{"id":2510,"date":"2015-01-28T10:40:00","date_gmt":"2015-01-28T09:40:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/prakticke-tajomstva-aktivnej-staroby-mysli-mi-to-iv\/"},"modified":"2020-10-19T19:59:27","modified_gmt":"2020-10-19T17:59:27","slug":"prakticke-tajomstva-aktivnej-staroby-mysli-mi-to-iv","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/prakticke-tajomstva-aktivnej-staroby-mysli-mi-to-iv\/","title":{"rendered":"Praktick\u00e9 tajomstva akt\u00edvnej staroby \u2013 mysl\u00ed mi to IV."},"content":{"rendered":"

\"\"Mozog a st\u00e1le menej neur\u00f3nov je akt\u00edvnych<\/strong>
\nDie\u0165a rastie, neust\u00e1le mu prib\u00fadaj\u00fa neur\u00f3ny a z\u00e1rove\u0148 sa niektor\u00e9 neur\u00f3ny dostavaj\u00fa do blok\u00e1cie alebo hlbok\u00e9ho uspatia. U v\u00e4\u010d\u0161iny jedincov sa v 5. roku \u017eivota zatv\u00e1raj\u00fa embryon\u00e1lne neur\u00f3ny a st\u00e1le viacej. A to nie je dobr\u00e9 a vedie to k r\u00fdchlej\u0161iemu starnutiu.<\/p>\n

Iba asi 1 osoba zo 100 \u013eud\u00ed m\u00e1 stav, \u017ee sa embryon\u00e1lne neur\u00f3ny nezatv\u00e1raj\u00fa a s\u00fa \u010falej akt\u00edvne. V mozgu sa tvoria neust\u00e1le nov\u00e9 neur\u00f3ny, ale nedok\u00e1\u017eu sa uchyti\u0165. Ch\u00fdbaj\u00fa ur\u010dit\u00e9 spr\u00e1vne vy\u017eivovacie l\u00e1tky. A tak v mozgu je s\u00edce dostatok neur\u00f3nov, ale s\u00fa st\u00e1le slab\u0161ie a blokovanej\u0161ie. M\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee v star\u0161om veku po 60. roku \u017eivota s\u00fa s\u00edce neur\u00f3ny v mozgu, ale t\u00fdch akt\u00edvnych je m\u00e1lo a potom syst\u00e9m \u010dasto siahne na neur\u00f3ny pre intelektu\u00e1lnu \u010dinnos\u0165 a zoberie ich na riadenie tela. A je tu probl\u00e9m s intelektom. Je tu snaha odblokov\u00e1va\u0165 neur\u00f3ny v mozgu napr\u00edklad hubou kor\u00e1lovec a pojedan\u00edm prasa\u010dieho mozo\u010dku alebo jeho natieran\u00edm na telo. Pr\u00edpadne u\u017e\u00edvanie l\u00edtia a B8 vitam\u00ednu. A tak isto kolostra a to neust\u00e1le. Potom s\u00fa tu \u0161peci\u00e1lne psychoterapie ved\u00face ovl\u00e1dnu\u0165 neur\u00f3ny, ktor\u00e9 vznikli v 5., 10., 15., a 20. roku \u017eivota, aby neblokovali embryon\u00e1lne neur\u00f3ny a nervov\u00e9 \u0161trukt\u00fary.<\/p>\n

\"\"
\nSA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong>
\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,
\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:
\nsasapueblo@meditacia.sk<\/a>
\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165
\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd
\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:
\nhttps:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a>
\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.
\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n

Mozog a koncentr\u00e1cia do mozgu<\/strong>
\n\u0160pecifick\u00e1 problematika, ktor\u00e1 m\u00e1 viacero mo\u017enost\u00ed. Ke\u010f sa narod\u00ed die\u0165a, tak je tu ur\u010dit\u00e1 schopnos\u0165 koncentr\u00e1cie, ktor\u00e1 ide z miechy a je zabudovan\u00e1 ako z\u00e1kladn\u00e1 v\u00fdbava pre die\u0165a a je to v rovine in\u0161tinktov a reflexov. Je to koncentr\u00e1cia na sanie, fekalizovanie a podobn\u00e9 reflexy. Neskor\u0161ie sa die\u0165a nau\u010d\u00ed koncentrova\u0165 hlavne von na objekty, ktor\u00e9 s\u00fa okolo die\u0165a\u0165a. A koncentr\u00e1cia je spojen\u00e1 s v\u00fdvojom zmyslov a to vidie\u0165, po\u010du\u0165 a hmata\u0165 a celkovo sa pohybova\u0165 v priestore. Z\u00e1sadn\u00e1 zmena koncentr\u00e1cie prich\u00e1dza vlastne v\u00fdchovou k \u013eudsk\u00e9mu sp\u00f4sobu \u017eivota a to je odklon od zvieracej existencie. Die\u0165a sa u\u010d\u00ed myslie\u0165 a je tu potreba prvej koncentr\u00e1cie do seba a u\u010di\u0165 sa. Zvy\u010dajne to ide cez koncentr\u00e1ciu o\u010d\u00ed a do vn\u00fatra. Teda vo vn\u00fatri mozgu predstava a cez predstavu sa tla\u010d\u00ed na nervovo – neur\u00f3nov\u00fd syst\u00e9m. Potom je tu koncentr\u00e1cia cez sluch a potreba po\u010d\u00fava\u0165 svoje vn\u00fatro v pr\u00edpade u\u010denia alebo stavu chorobnosti. Autistick\u00ed jedinci s\u00fa skoncentrovan\u00ed do seba a nie na vonkaj\u0161ie podnety. Pr\u00edli\u0161n\u00fd autizmus vedie k z\u00e1ujmu iba o jeden objekt a ni\u010d in\u00e9 a neust\u00e1le sa ho dot\u00fdka\u0165 a uklada\u0165 inform\u00e1cie iba o tomto predmete a ni\u010d viacej. A to je extr\u00e9mna koncentr\u00e1cia do seba ako u osoby, ktor\u00e1 oslepla, stratila sluch, hlas a ruky a nohy. Je mo\u017enos\u0165 koncentrova\u0165 sa do seba na z\u00e1klade uverenia veci, ktor\u00e1 sa v skuto\u010dnosti nedeje, ale sme uverili, \u017ee sa deje a vyvol\u00e1me si v tele stav, ako keby to bolo. Napr\u00edklad chcete suger\u00e1ciu a uveri\u0165, \u017ee m\u00e1te v mozgu n\u00e1dory ve\u013ekosti orecha, ale v skuto\u010dnosti to nie je tak. Ale uver\u00edte a nespochyb\u0148ujete a dostav\u00ed sa tak\u00fd stav, ako keby tam n\u00e1dory boli a va\u0161e vedomie je z predn\u00e9ho mozgu stla\u010den\u00e9 do mozo\u010dku. Pokia\u013e m\u00e1 niekto v mozgu p\u00e1r n\u00e1dorov, tak jeho vedomie je stla\u010den\u00e9 do mozo\u010dku a \u010dlovek to dok\u00e1\u017ee suger\u00e1ciou uverenia. Koncentr\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 zrakov\u00e1, sluchov\u00e1, hmatov\u00e1 a \u010duchov\u00e1. Koncentr\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 cez predstavy z pam\u00e4te. Koncentr\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 biochemick\u00e1 a to cez suger\u00e1ciu a uverenie u\u017eitia nejakej chemickej l\u00e1tky. Koncentr\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 cez nahromadenie bioenergie v mozgu. Koncentr\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 pomocou predst\u00e1v alebo zvukovej podoby ur\u010dit\u00fdch znakov. Pokia\u013e pre\u017eil alebo niekto odcvi\u010dil ran\u00e9 \u0161t\u00e1di\u00e1 klinickej smrti, tak je tu mo\u017enos\u0165 koncentr\u00e1cie pr\u00e1ve cez neur\u00f3ny a \u010dastice, ktor\u00e9 produkuje do mozgu. S\u00fa aj in\u00e9 mimoriadne netradi\u010dn\u00e9 koncentr\u00e1cie ako je pretla\u010denie predst\u00e1v do aury.<\/p>\n

Mozog a hlasy v \u0148om<\/strong>
\nV mozgu je jedno centrum pre prem\u00fd\u0161\u013eanie a schopnos\u0165 hovori\u0165 a je naj\u010dastej\u0161ie v prednej \u010dasti mozgu. Pokia\u013e sa objavuj\u00fa v mozgu poruchy, tak sa m\u00f4\u017ee sta\u0165, \u017ee v mozgu sa objav\u00ed miesto, ktor\u00e9 si za\u010dne nie\u010do rozpr\u00e1va\u0165 ako druh\u00e9 centrum prem\u00fd\u0161\u013eania a osoba m\u00e1 probl\u00e9m. K tomuto probl\u00e9mu m\u00f4\u017eu by\u0165 r\u00f4zne pr\u00edstupy. Jeden z alternat\u00edvnych je nelikvidova\u0165 tak\u00e9to po\u0161kodenie a postupne ho ovl\u00e1dnu\u0165 a don\u00fati\u0165, aby sa pridalo k schopnosti ma\u0165 vn\u00fatorn\u00fd hlas a potom skupiny debatuj\u00facich. Samozrejme, vy\u017eaduje si to n\u00e1js\u0165 miesto druh\u00e9ho svojvo\u013en\u00e9ho hlasu a blokova\u0165 ho, n\u00fati\u0165, aby hovoril iba jedno slovo. A ke\u010f st\u00e1le generuje jedno slovo, tak ich ako\u017ee lapa\u0165 a st\u00e1le \u017eiada\u0165, aby sa dan\u00e9 slovo v hlave vyslovovalo. Tak\u00fdmto a podobn\u00fdm v\u00fdcvikom sa ovl\u00e1dne po\u0161koden\u00e1 oblas\u0165 premosti\u0165 na jeden vn\u00fatorn\u00fd hlas a ma\u0165 v hlave diskusiu.<\/p>\n

Mozog a vyberanie spomienok<\/strong>
\nTak to je zlo\u017eit\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165. Naj\u010dastej\u0161ie \u013eudia vyberaj\u00fa svoje spomienky z hlbo\u010diny svojej pam\u00e4ti do svojho centra vn\u00edmania fant\u00e1zie v zadnom zrakovom centre a vyberaj\u00fa pomocou pohybu o\u010dn\u00fdch buliev a na nich zviazan\u00fdch mikrosvalov oka. Tak\u00e9to vyberanie spomienok nie je to najlep\u0161ie pre intelekt a schopnos\u0165 myslie\u0165. Je dobre tento syst\u00e9m opusti\u0165 a postupne vybera\u0165 spomienky pomocou mikropohybu svalov na prstoch r\u00fak a n\u00f4h. A potom vyberanie spomienok prenies\u0165 e\u0161te k dokonalej\u0161iemu syst\u00e9mu a to je povrch ko\u017ee a tu ulo\u017een\u00e9 nervstvo. A je e\u0161te jedine\u010dnej\u0161\u00ed a priestorovo dokonalej\u0161\u00ed sp\u00f4sob vyberania spomienok a to je pomocou skoro v\u0161etk\u00fdch nervov\u00fdch zakon\u010den\u00ed, ktor\u00fdch s\u00fa v tele miliardy. A to treba re\u00e1lne odcvi\u010di\u0165. O\u010di sa stan\u00fa nehybn\u00e9 a vystre\u013euj\u00face \u010dastice pre intuit\u00edvne a ve\u0161teck\u00e9 v\u00fdkony. Teda v \u013eudsk\u00fdch o\u010diach sa otvoria o\u010di zvieracie a to rovno z kme\u0148ov\u00fdch buniek zvieracieho v\u00fdvoja.<\/p>\n

Mozog a embryon\u00e1lne \u0161trukt\u00fary<\/strong>
\nPrekvapuj\u00faco v mozgu ve\u013ea neur\u00f3nov neodumiera, pokia\u013e ho nenapadn\u00fa mikroorganizmy alebo ho nezni\u010d\u00ed nedostatok kysl\u00edka alebo tak potrebn\u00e9ho biologick\u00e9ho l\u00edtia. Ale \u010duduj sa tomu, \u017ee mozog, miecha a bru\u0161n\u00fd mozog si dovolia tak\u00fd prepych ako jednoducho zablokova\u0165 napr\u00edklad embryon\u00e1lne neur\u00f3ny z ran\u00e9ho detstva a uspa\u0165 ich napriek tomu, \u017ee by ich organizmus v star\u0161om veku potreboval ako so\u013e nad zlato. Ale to sa takto spr\u00e1vaj\u00fa hlavne neur\u00f3ny, ktor\u00e9 sa v objavovali v \u013eudskom tele v 5 ro\u010dn\u00fdch cykloch rastu a dospievania. Ide o neur\u00f3ny z 5., 10., 15., 20. roku \u017eivota jedinca a vtedy sa z\u00e1sadne men\u00ed telo \u010dloveka. Tieto neur\u00f3ny nemaj\u00fa ve\u013ek\u00fa \u017eivotnos\u0165 a asi jeden zo 100 \u013eud\u00ed m\u00e1 poruchu a aj v dospelosti mu funguj\u00fa dobre embryon\u00e1lne neur\u00f3ny a aj preto sa do\u017e\u00edva vysok\u00e9ho veku v dobrom zdrav\u00ed.<\/p>\n

Mozog a zakrnen\u00e9 org\u00e1ny<\/strong>
\nSme schopn\u00ed seba ch\u00e1pa\u0165 medic\u00ednsky, teda narodil som sa, r\u00e1stol som, dospel som a zostarol. Potom sa m\u00f4\u017eem ch\u00e1pa\u0165 pomocou evol\u00facie. \u017divot sa na plan\u00e9te Zem vyv\u00edjal asi 4 miliardy rokov a vyv\u00edjal sa od nukleov\u00fdch kysel\u00edn a potom \u010falej a \u010falej cez r\u00f4zne druhy bunkov\u00fdch organizmov, rastl\u00edn, stromov a zvierat. Geneticky najbli\u017e\u0161ie je n\u00e1m prasa a krava a preto tak radi jeme svojich bratov a sestry. Chutia n\u00e1m. Poh\u013ead evolu\u010dn\u00fd je s\u00edce poh\u013ead lek\u00e1rsky, ale hovor\u00ed o tom, \u017ee vo svojom tele m\u00e1me m\u00fazeum v\u0161etk\u00fdch predo\u0161l\u00fdch foriem v\u00fdvoja na plan\u00e9te Zem. A teda vo forme kme\u0148ov\u00fdch buniek m\u00e1me v sebe z\u00e1klady asi 200 r\u00f4znych historick\u00fdch org\u00e1nov a \u0161trukt\u00far. A tak v mozgu m\u00e1me spiace kme\u0148ov\u00e9 bunky, ktor\u00e9 ke\u010f sa zobudia, m\u00f4\u017eu prer\u00e1s\u0165 mozog a zahusti\u0165 ho, \u010do v star\u0161om veku nie je tak\u00e9 zl\u00e9. A tak\u00fdchto n\u00e1hradn\u00fdch mo\u017enost\u00ed je v mozgu, ale aj v celom tele mo\u017eno aj viac ako 200 jednotiek a je ich mo\u017en\u00e9 vyu\u017ei\u0165 pre lie\u010dbu a skvalitnenie procesov omladenia mozgu v star\u0161om veku.<\/p>\n

Mozog a biela mozgov\u00e1 hmota<\/strong>
\nBiela mozgov\u00e1 hmota – to s\u00fa biele neur\u00f3ny, ktor\u00e9 sa hlavne staraj\u00fa o tvorbu \u017eiv\u00edn pre cel\u00fa oblas\u0165 neur\u00f3nov, nervov a siv\u00fdch neur\u00f3nov a in\u00fdch druhov neur\u00f3nov. Biela mozgov\u00e1 hmota \u010dasto ide po sivej \u010dasti neur\u00f3nu. Teda na povrchu je siv\u00fd neur\u00f3n a \u010falej ide biely neur\u00f3n, ktor\u00fd nadv\u00e4zuje. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby sa biela mozgov\u00e1 hmota neriedila, nebola blokovan\u00e1 jej \u010dinnos\u0165 a in\u00e9. A hlavne aby mala dostatok v\u0161etk\u00fdch foriem l\u00edtia. Pokia\u013e telo neprodukuje pre bielu mozgov\u00fa hmotu l\u00edtium, tak biela mozgov\u00e1 hmota ochabne a redne v zmysle, \u017ee kles\u00e1 celkov\u00e1 produkcia u\u017eito\u010dn\u00fdch l\u00e1tok. Ke\u010f je biela mozgov\u00e1 hmota v poriadku, produkuje \u010dasto po\u010das mladosti aj 20 litrov chemick\u00fdch l\u00e1tok. Produkcia postupne kles\u00e1 a\u017e na p\u00e1r litrov chemick\u00fdch l\u00e1tok a to u\u017e \u010dlovek ve\u013ea v\u00fdkonov s vlastn\u00fdm mozgom nenarob\u00ed. To je potom stareck\u00e1 senilita a demencia.<\/p>\n

Mozog a siv\u00e1 mozgov\u00e1 hmota<\/strong>
\nSiv\u00e1 hmota sa nach\u00e1dza v mozgu, v mieche, v bru\u0161nom mozgu, ktor\u00fd je v stene tenk\u00fdch a hrub\u00fdch \u010driev. Aj drobn\u00e9 ganglie v celom tele okolo nervovej s\u00fastavy obsahuj\u00fa siv\u00e9 neur\u00f3ny. Siv\u00fdch neur\u00f3nov nie je ve\u013ea, mo\u017eno 10 % zo v\u0161etk\u00fdch neur\u00f3nov. V\u00e4\u010d\u0161ie s\u00fa mno\u017estv\u00e1 bielych neur\u00f3nov. Siva mozgov\u00e1 hmota tvor\u00ed tenk\u00e9 plochy o ve\u013ekosti men\u0161ej ako milimeter. Najviac sivej hmoty je v mozo\u010dku (ve\u013ekos\u0165 tenisovej lopti\u010dky) a tu je asi 60 \u2013 70 % v\u0161etk\u00fdch neur\u00f3nov sivej hmoty v \u013eudskom tele. Siv\u00e9 neur\u00f3ny s\u00fa jedine\u010dn\u00e9 a podie\u013eaj\u00fa sa na pam\u00e4\u0165ov\u00fdch oper\u00e1ci\u00e1ch ako nau\u010di\u0165 sa, potom nau\u010den\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165, reagova\u0165 na seba a okolie. Siv\u00e1 mozgov\u00e1 hmota a teda siv\u00e9 neur\u00f3ny obsahuj\u00fa nie\u010do ako tenk\u00e9 pavu\u010dinov\u00e9 vl\u00e1kna. S\u00fa extr\u00e9mne mal\u00e9 a obsahuj\u00fa nie\u010do ako zvl\u00e1\u0161tne magnetick\u00e9 feritov\u00e9 jadr\u00e1 a pod\u013ea kvantovanej biol\u00f3gie z i\u00f3nov produkuj\u00fa \u010dastice o ve\u013ekosti 10 umocnen\u00e9 na m\u00ednus 20 mm. Klasick\u00e9 \u010dastice funguj\u00fa na 10 umocnen\u00e9 do m\u00ednus 10 mm. Na tento typ \u010dast\u00edc sa doslova neobmedzene po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota ukladaj\u00fa v\u0161etky inform\u00e1cie, tvoria vlastne na\u0161u pam\u00e4\u0165. Teda \u010do sme pre\u017eili, po\u010duli, \u010d\u00edtali a \u010do sa v\u0161etko odohralo v \u013eudskom tele na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach od cel\u00fdch org\u00e1nov, vo vn\u00fatri buniek a aj hlb\u0161ie na \u00farove\u0148 aminokysel\u00edn. V\u00fdkonnos\u0165 sivej hmoty postupne kles\u00e1. Intelekt \u010dlovek treba rie\u0161i\u0165 koncentr\u00e1ciou do mozo\u010dku a odtia\u013e na neur\u00f3ny in\u00fdch po princ\u00edpe siamsk\u00fdch jedincov. Mo\u017eno s\u00fa aj in\u00e9 rie\u0161enia – to uk\u00e1\u017ee bud\u00facnos\u0165 ( citovali sme tu kvantovan\u00fa biol\u00f3giu a jej poznatky, tu sa jedn\u00e1 o re\u00e1lne inform\u00e1cie, ale treba ich bra\u0165 s rezervou a skorej ako hypot\u00e9zu. Cel\u00e1 oblas\u0165 kvantovanej biol\u00f3gie je v plienkach).<\/p>\n

Mozog a siamsk\u00fd mozo\u010dek<\/strong>
\nMozog a hlava. V hlave sa nach\u00e1dza ve\u013ek\u00fd mozog a pod ve\u013ek\u00fdm mozgom v zadnej \u010dasti hlavy n\u00e1jdeme mozo\u010dek. Ide o \u010das\u0165 mozgu ve\u013ekosti men\u0161ej tenisovej lopti\u010dky. T\u00e1to sa del\u00ed na dve \u010dasti a to prav\u00fa a \u013eav\u00fa. Ka\u017ed\u00e1 z t\u00fdchto dvoch \u010dast\u00ed obsahuje 10 men\u0161\u00edch \u010dasti. Ezoterik prenik\u00e1 koncentr\u00e1ciou do oblasti mozo\u010dka, trvalo sa sem koncentruje a odtia\u013eto funguje jeho psychika. Mozo\u010dek obsahuje a\u017e 70 % neur\u00f3nov z cel\u00e9ho tela a tu sa treba nau\u010di\u0165 prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Aby \u010dlovek v sebe rie\u0161il extr\u00e9mne n\u00e1ro\u010dn\u00e9 \u00falohy, je potrebn\u00e9 ma\u0165 k dispoz\u00edcii mno\u017estvo neur\u00f3nov a z\u00edska\u0165 ich niekde treba a ur\u010dite ich nen\u00e1jde vo vlastnom mozgu. Mus\u00ed h\u013eada\u0165 v okol\u00ed a skuto\u010dne je neuverite\u013en\u00e9, ko\u013eko mozgov beh\u00e1 okolo n\u00e1s a ko\u013eko je ich na tomto svete. M\u00e1lokoho napadne, \u017ee by mohli pracova\u0165 pre v\u00e1s osobne.<\/p>\n

Napr\u00edklad v star\u0161om veku respekt\u00edve v pokro\u010dilom veku ako je 70 rokov u\u017e je mozog pr\u00edli\u0161 vy\u010derpan\u00fd. Mno\u017estvo neur\u00f3nov je pozatv\u00e1ran\u00fdch a hybernuj\u00fa nav\u017edy. Samotn\u00fd mozog sa sna\u017e\u00ed vyu\u017ei\u0165 ka\u017ed\u00fd neur\u00f3n a ka\u017ed\u00fa skupinu na riadenie tela. A rob\u00ed to dobre a m\u00e1 to tak robi\u0165, ale mus\u00ed to robi\u0165 na \u00fakor klasick\u00e9ho intelektu. Tak\u00e9to osoby potom musia r\u00e1no vsta\u0165, zobra\u0165 svoje albumy a spomen\u00fa\u0165 si, kto vlastne s\u00fa a \u010do v \u017eivote robili. A to je u\u017e demencia v plnom pr\u00fade. Ale nie u os\u00f4b, ktor\u00e9 svoj mozo\u010dek po\u010das 30 \u2013 50 rokov cvi\u010dili a prerobili na to, aby dok\u00e1zal operova\u0165 v mozgoch in\u00fdch \u013eud\u00ed a vyu\u017e\u00edva\u0165 ich neur\u00f3ny, ktor\u00e9 aj tak \u010dasto spia a s\u00fa k ni\u010domu.<\/p>\n

Samozrejme, \u017ee to nie je tak\u00e9 jednoduch\u00e9, aby ste mozo\u010dek prerobili na siamsk\u00fd mozo\u010dek a to tak, aby fungoval ako u siamsk\u00fdch dvoj\u010diat, ktor\u00e9 maj\u00fa dve hlavy a dva mozo\u010dky a musia sa dohodn\u00fa\u0165, ako bud\u00fa fungova\u0165. Je tu z\u00e1kladn\u00e1 technika a to suger\u00e1cia nezhubn\u00fdch n\u00e1dorov v mozgu. Uveri\u0165 a koncentrova\u0165 sa na tak\u00fato suger\u00e1ciu v mozgu a toto v\u00e1s skoncentruje na mozo\u010dek v zadnej \u010dasti mozgu. Pr\u00edpadne sa tu skoncentrujete posunom vedomia z prednej \u010dasti mozgu do zadnej \u010dasti mozgu, kde je mozo\u010dek. Ide o presun energetick\u00e9ho objektu v prednom mozgu, ktor\u00fd vie vn\u00edma\u0165 v\u00fdhradne senzibil.<\/p>\n

Potom sa natrvalo svojou koncentr\u00e1ciou usad\u00edte do mozo\u010dku a v neur\u00f3noch svojho mozgu si na to vytvor\u00edte nekone\u010dn\u00fdm mno\u017estvom opakovan\u00ed st\u00e1ly stav pr\u00edtomnosti v mozo\u010dku. Pre\u010do sa vedomie a koncentr\u00e1cia pres\u00fava do mozo\u010dku? Jednak preto, \u017ee je tu najviac neur\u00f3nov a to a\u017e 60 \u2013 70% v\u0161etk\u00fdch neur\u00f3nov tela. \u010ealej v mozo\u010dku si dan\u00e1 osoba vytvor\u00ed centr\u00e1 na spolupr\u00e1cu s in\u00fdmi mozo\u010dkami ako keby boli vyr\u00e1stli spolu a boli ako\u017ee siamsk\u00e9. Do mozo\u010dku cvi\u010diacej a medituj\u00facej osoby sa odcvi\u010dia cvi\u010denia podobn\u00e9 stavu skuto\u010dn\u00fdch siamsk\u00fdch dvoj\u010diat, kde s\u00fa cel\u00e9 tel\u00e1 a hlavy zrasten\u00e9, a teda maj\u00fa dva mozo\u010dky a tie maj\u00fa centr\u00e1 pre vz\u00e1jomn\u00fa spolupr\u00e1cu. V\u0161etko sa dlhodobo cvi\u010d\u00ed priamo v mozo\u010dku a nakoniec vznik\u00e1 v danej cvi\u010diacej osobe centrum neur\u00f3nov schopn\u00e9 spolupracova\u0165 s neur\u00f3nmi in\u00fdch os\u00f4b. A to sa v star\u0161om veku skuto\u010dne z\u00edde a je to sn\u00e1\u010f jedin\u00e9 rie\u0161enie, aby to aj v star\u0161om veku myslelo.<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Mozog a st\u00e1le menej neur\u00f3nov je akt\u00edvnych Die\u0165a rastie, neust\u00e1le mu prib\u00fadaj\u00fa neur\u00f3ny a z\u00e1rove\u0148 sa niektor\u00e9 neur\u00f3ny dostavaj\u00fa do blok\u00e1cie alebo hlbok\u00e9ho uspatia. U v\u00e4\u010d\u0161iny jedincov sa v 5. roku \u017eivota zatv\u00e1raj\u00fa embryon\u00e1lne neur\u00f3ny a st\u00e1le viacej. A to nie je dobr\u00e9 a vedie to k r\u00fdchlej\u0161iemu starnutiu. Iba\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2510","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-dlhovekost"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2510","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2510"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2510\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3534,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2510\/revisions\/3534"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2510"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2510"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2510"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}