![\"\"](\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/IMG_066.jpg\")
Po \u010dase sa znovu vraciam k problematike imunity ako takej s d\u00f4razom na onkologick\u00e9 ochorenia. Venova\u0165 sa tu budem viacej mo\u017enostiam alternat\u00edvneho diagnostikovania onkologick\u00fdch pr\u00edpadov, ale tak isto budem d\u00e1va\u0165 d\u00f4raz na prevent\u00edvne vy\u0161etrenia, aby k onkologick\u00fdm pr\u00edpadom nedoch\u00e1dzalo.<\/p>\n
Medic\u00ednska diagnostika<\/strong> Ve\u0161teck\u00e1 diagnostika<\/strong> Posuny pri delen\u00ed buniek a prevencia<\/strong> \u013dudsk\u00e9 bunky<\/strong> Po\u0161kodenia buniek<\/strong> Celkov\u00e1 imunita<\/strong> Centr\u00e1 imunity<\/strong> Kontroln\u00e9 bunky<\/strong> Zlo\u017eky imunity<\/strong> Mikrojedy pre imunitu<\/strong> Po\u0161koden\u00e9 neur\u00f3ny<\/strong> R\u00e1dioakt\u00edvne l\u00e1tky<\/strong> R\u00e1dium a smolinec<\/strong> Toxick\u00e9 l\u00e1tky v tele<\/strong> Hormon\u00e1lna s\u00fastava<\/strong> Dvan\u00e1stnik<\/strong> Slep\u00e9 \u010drevo<\/strong> Lymfatick\u00e9 uzliny<\/strong> Enz\u00fdmy a ochrana<\/strong> Alergick\u00e9 l\u00e1tky<\/strong> Papilomav\u00edrus<\/strong> Bublinky na povrchu buniek<\/strong> Tenk\u00e9 cysty<\/strong> Vn\u00fatro buniek<\/strong> Bielkoviny a aminokyseliny<\/strong> Chromoz\u00f3my<\/strong> Peptidy a re\u0165azce peptidov<\/strong> Po \u010dase sa znovu vraciam k problematike imunity ako takej s d\u00f4razom na onkologick\u00e9 ochorenia. Venova\u0165 sa tu budem viacej mo\u017enostiam alternat\u00edvneho diagnostikovania onkologick\u00fdch pr\u00edpadov, ale tak isto budem d\u00e1va\u0165 d\u00f4raz na prevent\u00edvne vy\u0161etrenia, aby k onkologick\u00fdm pr\u00edpadom nedoch\u00e1dzalo. Medic\u00ednska diagnostika Samozrejme, plne odpor\u00fa\u010dam osob\u00e1m, aby vyu\u017e\u00edvali v\u0161etky formy diagnostiky\u010c\u00edtaj viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3491,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["entry","author-admin","post-2526","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-liecba-rakoviny"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2526","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2526"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2526\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3519,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2526\/revisions\/3519"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3491"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2526"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2526"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2526"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nSamozrejme, plne odpor\u00fa\u010dam osob\u00e1m, aby vyu\u017e\u00edvali v\u0161etky formy diagnostiky a prevencie onkologick\u00fdch ochoren\u00ed rovno u lek\u00e1rov. A ke\u010f je nutn\u00e9 aj invaz\u00edvnej\u0161ie formy ako je punkcia podozriv\u00fdch tkan\u00edn, diagnostika na z\u00e1klade kontrastnej l\u00e1tky apod. V na\u0161om pr\u00edpade je mo\u017en\u00e9 diagnostikova\u0165 onkologick\u00e9 a imunitn\u00e9 rizik\u00e1 aj in\u00fdm sp\u00f4sobom ako lek\u00e1rskymi postupmi. Mo\u017eno by sme nemali hovori\u0165 o vy\u0161etreniach a stanovovan\u00ed diagn\u00f3zy. To nech\u00e1me na lek\u00e1rov.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00e1 diagnostika na dia\u013eku sa rob\u00ed na z\u00e1klade mena a priezviska danej konkr\u00e9tnej osoby. Budem tu hovori\u0165 o kvalifikovanom odhade, \u010do sa v tele chorej osoby deje, pre\u010do sa tak deje a ak\u00e9 s\u00fa mo\u017enosti lie\u010dby, \u010do sa d\u00e1 robi\u0165 pre spomalenie choroby, ak\u00e9 s\u00fa mo\u017enosti s\u00fa\u010dinnosti lek\u00e1rskeho a alternat\u00edvneho pr\u00edstupu.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00e9 techniky dovo\u013euj\u00fa robi\u0165 orienta\u010dn\u00fa diagnostiku, aj ke\u010f je osoba pod\u013ea lek\u00e1rov plne zdrav\u00e1. Lek\u00e1r sa v\u00e1s op\u00fdta na niektor\u00fdch vy\u0161etreniach, na \u010do zomrela va\u0161a matka, otec alebo in\u00e9 bl\u00edzke osoby. V pr\u00edpade \u00famrtia na rakovinu je d\u00f4vod na to, aby ste sa dali vy\u0161etri\u0165 aj ve\u0161teck\u00fdmi technikami. Ve\u0161teck\u00e1 technika sa m\u00f4\u017ee pozrie\u0165 do v\u00e1\u0161ho organizmu a za\u010da\u0165 zis\u0165ova\u0165, \u010di delenie va\u0161ich buniek prebieha norm\u00e1lne a \u010di sa pri delen\u00ed postupne bunky nemenia z \u013eudsk\u00fdch na nejak\u00fd in\u00fd zvierac\u00ed druh.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.cimax.sk\/blogy\/wp-content\/uploads\/2020\/07\/kontakt-sasa-datelina.jpg\")
\nSA\u0160A PUEBLO PORADENSTVO<\/strong>
\nPokia\u013e chcete so mnou komunikova\u0165,
\npo\u0161lite mi e-mail na adresu:
\nsasapueblo@meditacia.sk<\/a>
\nPokia\u013e chcete, aby som va\u0161u \u017eiados\u0165
\nspracoval r\u00fdchlej\u0161ie, tak pros\u00edm vypl\u0148te si z\u00e1kladn\u00fd
\ndotazn\u00edk \u2013 ten si n\u00e1jdete tu:
\nhttps:\/\/cimax.sk\/lieky\/zakladny-dotaznik<\/a>
\nMojou snahou je odpoveda\u0165 do jedn\u00e9ho d\u0148a.
\nNasleduje bezplatn\u00e9 vypracovanie zdravotn\u00e9ho profilu.<\/p>\n
\nPokia\u013e sa v celom organizme bunky delia norm\u00e1lne a st\u00e1le maj\u00fa \u013eudsk\u00e9 parametre, tak je v\u0161etko v poriadku. Pokia\u013e sa v\u0161ak pri delen\u00ed postupne menia a nadob\u00fadaj\u00fa prvky zvierac\u00edch buniek, tak nie je nie\u010do v poriadku s imunitou, ktor\u00e1 tak\u00e9to postupn\u00e9 zmeny dovo\u013euje. Pokia\u013e sa \u013eudsk\u00e9 bunky pri delen\u00ed zmenili \u010diasto\u010dne na bunky prasacie, konsk\u00e9, \u0165avie, tak to nie je ni\u010d mimoriadne. Ale pokia\u013e sa ve\u0161teck\u00fdmi technikami zist\u00ed, \u017ee bunky sa vo vn\u00fatri podobaj\u00fa hmyz\u00edm bunk\u00e1m, tak je riziko onko ochoren\u00ed u\u017e silne pr\u00edtomn\u00e9 a v \u010fal\u0161om delen\u00ed buniek je potrebn\u00e9 tomu zabr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00fdm vy\u0161etren\u00edm, ktor\u00e9 z\u00e1vis\u00ed na v\u00fdcviku mozgu ve\u0161tecky nadanej osoby, sa m\u00f4\u017ee zisti\u0165 ve\u013emi nepekn\u00e1 vec a to, \u017ee klasick\u00e9 \u013eudsk\u00e9 bunky za\u010dali ako\u017ee experimentova\u0165 a nepodobaj\u00fa sa na \u017eiadne zvieracie bunky, ale vytv\u00e1raj\u00fa si nie\u010do ako vo\u013en\u00fa tvorbu s vo\u013enou fant\u00e1ziou, tak to je u\u017e riziko rakoviny vysok\u00e9 a treba razantne zasahova\u0165, aby tak\u00e9to bunky organizmus zlikvidoval. To m\u00e1me do\u010dinenia s r\u00fdchlou a smrtonosnou formou rakoviny.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky tr\u00e9novan\u00e1 osoba a vzdel\u00e1van\u00e1 v onkol\u00f3gii a imunol\u00f3gii na z\u00e1klade medic\u00ednskych poznatkov a sk\u00fasenost\u00ed vlastne realizuje alternat\u00edvnu formu medic\u00edny alebo lie\u010dite\u013estva. Takto laden\u00e1 osoba pou\u017eije svoj mnoho rokov tr\u00e9novan\u00fd mozog ako diagnostick\u00fd bio pr\u00edstroj a k tomu m\u00e1 aj medic\u00ednske poznatky. A to je v\u00fdborn\u00e9 spojenie. Ve\u0161tecky laden\u00e1 osoba m\u00f4\u017ee v \u013eudskom tele vy\u0161etri\u0165 aj in\u00e9 fenom\u00e9ny okolo celkovej imunity tela. Dok\u00e1\u017ee presk\u00fama\u0165 celkov\u00fa kvalitu imunitnej reakcie vo\u010di nevhodn\u00fdm mikroorganizmom. V medic\u00edne pozn\u00e1me aj typick\u00e9 mikroorganizmy, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzaj\u00fa onkologick\u00e9 ochorenie. Ale treba tak isto pre\u0161etri\u0165 imunitn\u00e9 reakcie vo\u010di vlastn\u00fdm bunk\u00e1m a ich \u0161tandardn\u00e9mu spr\u00e1vaniu.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky laden\u00e1 osoba zis\u0165uje napr\u00edklad stav lymfatick\u00e9ho rie\u010di\u0161\u0165a po celom tele a hlavne drobn\u00e9 detsk\u00e9 \u017e\u013eazy po celom tele. T\u00fdchto je okolo 50 \u2013 100 a s\u00fa ve\u013ekosti drobn\u00fdch hr\u00e1\u0161kov po celej ploche lymfatick\u00e9ho rie\u010di\u0161\u0165a. Tieto detsk\u00e9 \u017e\u013eazy by mali by\u0165 funk\u010dn\u00e9 a stara\u0165 sa o k\u00f3dovanie bielych krviniek do konkr\u00e9tnych aktiv\u00edt. A nie je dobr\u00e9, ke\u010f s\u00fa tieto objekty po\u0161koden\u00e9 alebo zle k\u00f3duj\u00fa biele krvinky. Treba ve\u0161tecky zisti\u0165, ak\u00fd je stav v tejto oblasti.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00e9 techniky mo\u017eno pou\u017ei\u0165 na overenie \u010dinnosti \u0161peci\u00e1lnych zoskupen\u00ed buniek imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu po celom tele. Ide o skupinky buniek, ktor\u00e9 kontroluj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie skupiny buniek po celom tele, \u010di sa vyv\u00edjaj\u00fa, delia a funguj\u00fa spr\u00e1vne. A ke\u010f zistia, \u017ee nie, tak posielaj\u00fa mikrotoxick\u00e9 l\u00e1tky a \u0161peci\u00e1lne bunky k po\u0161koden\u00fdm bunk\u00e1m a sna\u017eia sa ich likvidova\u0165 zvonka, alebo vyvol\u00e1va\u0165 zvn\u00fatra autode\u0161trukciu. Aj tu treba ve\u0161tecky zis\u0165ova\u0165, \u010di sa tieto procesy odohr\u00e1vaj\u00fa v dostato\u010dnom mno\u017estve.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00e9 vy\u0161etrenie m\u00f4\u017ee smerova\u0165 k jednotliv\u00fdm bunk\u00e1m, ktor\u00e9 sa priamo podie\u013eaj\u00fa na imunitnej reakcii. A to s\u00fa biele krvinky, \u017e\u00edrne bunky, interfer\u00f3n, imunoglobul\u00edny a \u010fal\u0161ie chemick\u00e9 l\u00e1tky alebo \u0161peci\u00e1lne bunky. Tak isto sa zis\u0165uje, \u010di ich je dostatok v tele, \u010di nie s\u00fa nejako po\u0161koden\u00e9 alebo paralyzovan\u00e9 v\u00fdlu\u010dkami z mikroorganizmov alebo nehodn\u00fdmi chemick\u00fdmi l\u00e1tkami priamo z tela. Napr\u00edklad tuk alebo pe\u010de\u0148 ulo\u017eili toxick\u00e9 l\u00e1tky preniknut\u00e9 do tela a postupne ich nevhodne spracovali na \u010dudn\u00e9 chemick\u00e9 l\u00e1tky a napr\u00edklad teraz sa za\u010dali uvo\u013e\u0148ova\u0165 do tela.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00fdmi technikami je mo\u017en\u00e9 sk\u00fama\u0165, \u010di imunitn\u00e1 reakcia m\u00e1 k dispoz\u00edcii obrovsk\u00e9 mno\u017estv\u00e1 mikrojedovat\u00fdch l\u00e1tok. A tieto s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre spr\u00e1vne imunitn\u00e9 reakcie. \u010casto sa onko pacienti natieraj\u00fa napr\u00edklad s nie\u010d\u00edm ako lav\u00f3rovica – podom\u00e1cky vyp\u00e1len\u00e1 p\u00e1lenka, alebo sa pou\u017eije prv\u00fd destil\u00e1t pri p\u00e1len\u00ed v leg\u00e1lnej p\u00e1lenici, ktor\u00fd sa oby\u010dajne vyp\u00fa\u0161\u0165a pre\u010d, lebo obsahuje mno\u017estv\u00e1 toxick\u00fdch l\u00e1tok. Tieto toxick\u00e9 l\u00e1tky s\u00fa vhodn\u00e9 na doplnenie do tela, ale v\u017edy iba cez ko\u017eu a v rozumnom mno\u017estve. A u\u017e tu m\u00e1me z\u00e1kladn\u00fd probl\u00e9m a to, \u017ee odpor\u00fa\u010dam lie\u010dbu toxickou l\u00e1tkou a to by sa nemalo. A tak iba na vlastn\u00e9 riziko. Onko lie\u010dby stoja pr\u00e1ve na lie\u010dbach toxick\u00fdmi l\u00e1tkami v rozumnom mno\u017estve.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00fdm v\u00fdkonom sa zis\u0165uje, do akej miery celkovo imunitn\u00fd syst\u00e9m funguje a ako funguj\u00fa neur\u00f3nov\u00e9 oblasti v mozgu a naj\u010dastej\u0161ie sp\u00e1nkov\u00e9 laloky v hlave za jedn\u00fdm aj druh\u00fdm uchom. M\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee neur\u00f3nov\u00e9 oblasti na riadenie imunity s\u00fa naru\u0161en\u00e9, nefunk\u010dn\u00e9 alebo po\u0161koden\u00e9. A vlastne nem\u00e1 \u010do poriadne riadi\u0165 imunitu a probl\u00e9mom je nestabiln\u00e1 imunitn\u00e1 reakcia. Jednoducho nap\u00edsan\u00e9, raz je imunita blokovan\u00e1, potom zrazu slab\u00e1 a potom prudko siln\u00e1. Teda hovor\u00edme o nestabilnej imunitnej reakcii. M\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o celkovej nedostato\u010dnej imunitnej reakcii alebo o prudkej a neprimeranej imunitnej reakcii, ktor\u00e1 je tak pr\u00edsna, \u017ee \u010dasto likviduje aj iba trochu chor\u013eav\u00e9 a prestarnut\u00e9 bunky a vznik\u00e1 stav neadekv\u00e1tnej imunitnej reakcie. V z\u00e1sade, pokia\u013e sa niekto dost\u00e1va z onko probl\u00e9mov, mus\u00ed skon\u010di\u0165 v inej chorobe a to v neadekv\u00e1tnej imunitnej reakcii. A to je lep\u0161ie ako onko diagn\u00f3za.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky mo\u017eno vn\u00edma\u0165 aj \u010fal\u0161ie po\u0161kodenia v organizme a to, \u017ee osoba po\u010das \u017eivota do\u0161la do kontaktu s nejakou formou r\u00e1dioakt\u00edvneho materi\u00e1lu a ten sa mohol ulo\u017ei\u0165 v organizme. A osoba bu\u010f mala \u0161\u0165astie a onko materi\u00e1l sa ulo\u017eil v kostiach a je to v pohode, alebo sa ulo\u017eil v niektorej m\u00e4kkej \u010dasti tela a to m\u00f4\u017ee by\u0165 aj probl\u00e9m tvorby onkologick\u00fdch stavov. Ale tieto pr\u00edpady s\u00fa v\u00fdnimo\u010dn\u00e9.<\/p>\n
\nM\u00f4\u017ee sa sta\u0165 paradox, \u017ee v organizme ch\u00fdbaj\u00fa r\u00e1dioakt\u00edvne l\u00e1tky s kr\u00e1tkym pol\u010dasom rozpadu ako je smolinec a r\u00e1dium. Ich nedostatok m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobova\u0165, \u017ee organizmus nedok\u00e1\u017ee opravi\u0165 po\u0161koden\u00e9 bunky do norm\u00e1lneho stavu. \u010clovek potrebuje ur\u010dit\u00e9 r\u00e1dioakt\u00edvne l\u00e1tky k svojmu \u017eivotu.<\/p>\n
\nVe\u0161teck\u00fdmi technikami je mo\u017en\u00e9 zisti\u0165 ulo\u017eenie r\u00f4znych toxick\u00fdch l\u00e1tok a to rovno v bunk\u00e1ch a tieto sa m\u00f4\u017eu zvrhn\u00fa\u0165 pri delen\u00ed z d\u00f4vodu ich pr\u00edtomnosti. A teda niekedy je nutn\u00e9 aj poriadne detoxikova\u0165 ur\u010dit\u00e9 \u010dasti alebo cel\u00fd organizmus. \u00darove\u0148 detoxik\u00e1cie m\u00f4\u017ee by\u0165 r\u00f4zna a do r\u00f4znej h\u013abky vn\u00fatra buniek a ich \u0161trukt\u00far.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa d\u00e1 \u010falej zis\u0165ova\u0165, v akom stave je hormon\u00e1lna \u010dinnos\u0165 a to hlavne po 40. roku \u017eivota u mu\u017eov aj \u017eien. V tomto veku sa men\u00ed hormon\u00e1lna s\u00fastava a hormon\u00e1lna \u010dinnos\u0165 je rozkol\u00edsan\u00e1. Niektor\u00e9 horm\u00f3ny s\u00fa vysok\u00e9 a niektor\u00e9 horm\u00f3ny s\u00fa zase v n\u00edzkych hladin\u00e1ch. A to u\u017e vieme, \u017ee je tu vysok\u00e9 riziko tvorby c\u00fdst, my\u00f3mov \u2013 v maternici, polypov a \u010dasto nezhubn\u00fdch \u00fatvarov. A v tomto pr\u00edpade treba hormon\u00e1lnu s\u00fastavu prelie\u010di\u0165. S\u00fa na to vhodn\u00e9 lie\u010div\u00e9 prostriedky. Ale pri tejto kontrole sa m\u00f4\u017ee zisti\u0165, \u017ee tvorba niektor\u00fdch horm\u00f3nov sa m\u00f4\u017ee pozmeni\u0165 a za\u010da\u0165 po\u0161kodzova\u0165 bunky tela a mutova\u0165.<\/p>\n
\nZvl\u00e1\u0161\u0165 s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9 zmeny chemick\u00fdch vzorcov hormon\u00e1lnych a enzymatick\u00fdch l\u00e1tok dvan\u00e1stnika. To je \u010das\u0165 tenk\u00e9ho \u010dreva pod \u017eal\u00fadkom a rovno na tenkom \u010dreve. Tak isto v tenkom \u010dreve m\u00e1te v\u0161ade drobn\u00e9 halu\u0161ky a vol\u00e1me ich klky a ka\u017ed\u00fd z t\u00fdch tis\u00edcov klkov m\u00e1 v sebe mal\u00fd pankreas na spracovanie potravy. A aj tu m\u00f4\u017ee by\u0165 probl\u00e9m.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa diagnostikuje aj hrub\u00e9 \u010drevo a hlavne slep\u00e9 \u010drevo, \u010di je akt\u00edvne alebo pas\u00edvne. Slep\u00e9 \u010drevo m\u00f4\u017ee by\u0165 vynikaj\u00faci org\u00e1n imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu. Osoby praktizuj\u00face prostit\u00faciu maj\u00fa postupne na hrubom \u010dreve desiatky slep\u00fdch \u010driev a \u010dasto preto nepod\u013eahn\u00fa chorob\u00e1m z tohto povolania. Aj tu sa d\u00e1 pom\u00f4c\u0165, aby slep\u00e9 \u010drevo na\u0161tartovalo \u0161pecifick\u00e9 imunitn\u00e9 reakcie.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa daj\u00fa pozrie\u0165 \u0161peci\u00e1lne org\u00e1niky na lymfatickom syst\u00e9me a to s\u00fa lymfatick\u00e9 uzliny, ktor\u00e9 s\u00fa za ur\u010dit\u00fdch okolnost\u00ed schopn\u00e9 produkova\u0165 toxick\u00e9 l\u00e1tky, ktor\u00fdmi dok\u00e1\u017eu zabi\u0165 cudzie bunky, a teda nevhodn\u00e9 mikroorganizmy, ale aj vlastn\u00e9 bunky.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa d\u00e1 zisti\u0165, \u010di bunky nestratili prirodzen\u00fa ochranu nad enz\u00fdmov\u00fdmi l\u00e1tkami. Pokia\u013e bunky nemaj\u00fa l\u00e1tky na ochranu vo\u010di vlastn\u00fdm enz\u00fdmom, tak ich vlastn\u00e9 enz\u00fdmy m\u00f4\u017eu doslova zlikvidova\u0165 alebo zasahova\u0165 nevhodne aj do genetick\u00e9ho delenia buniek.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa d\u00e1 zisti\u0165, na ktor\u00e9 l\u00e1tky je telo alergick\u00e9, alebo ktor\u00e9 l\u00e1tky zle spracovan\u00e9 v tr\u00e1ven\u00ed s\u00fa alerg\u00e9nom vo\u010di skupin\u00e1m buniek. A neust\u00e1le tvoriace sa tak\u00e9to alergizuj\u00face l\u00e1tky m\u00f4\u017eu neust\u00e1lymi mikroz\u00e1palmi sp\u00f4sobi\u0165 zmeny pri delen\u00ed buniek. Pr\u00edpadne alergick\u00e9 l\u00e1tky likviduj\u00fa aj samotn\u00e9 bunky.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa d\u00e1 zisti\u0165 aj pr\u00edtomnos\u0165 papilomav\u00edrusu v bunk\u00e1ch. Aj to vedie k onko stavom rovno v bunk\u00e1ch. A preto neodpor\u00fa\u010dam doma chova\u0165 \u017eiadnu ma\u010dku. Riziko n\u00e1kazy papilomav\u00edrusom je 99%. A to si na onko probl\u00e9my zarob\u00edte jedna rados\u0165.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa d\u00e1 zisti\u0165, \u010di osoby nemaj\u00fa ojedinel\u00e9 nezhubn\u00e9 bujnenie na povrchu org\u00e1nov a vol\u00e1me to choroba drobn\u00fdch bubliniek bunkov\u00fdch bl\u00e1n na povrchu org\u00e1nov. Ale to je ojedinele.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa diagnostikuje e\u0161te jedna samostatn\u00e1 oblas\u0165 a to je tvorba takzvan\u00fdch extr\u00e9mne tenk\u00fdch c\u00fdst. \u010casto s\u00fa to cysty ve\u013ekosti 0,0001 milimetra a rast\u00fa naj\u010dastej\u0161ie zo \u017eal\u00fadka, tenk\u00fdch \u010driev, hrub\u00fdch \u010driev, ale aj o\u010dn\u00fdch buliev. Tento jav je typick\u00fd pre osoby po 50. roku \u017eivota. A je to nejak\u00e1 genetick\u00e1 mut\u00e1cia. Tieto mikrocysty postupne prerastaj\u00fa organizmus. Prerastanie organizmu na 70 % je u\u017e rizikov\u00e9. Tieto mikrocysty sa daj\u00fa alternat\u00edvne dobre likvidova\u0165.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky je mo\u017en\u00e9 pozrie\u0165 sa tam, kde sa dnes klasick\u00e1 medic\u00edna pozrie iba \u0165a\u017eko a to je na onkologick\u00e9 prejavy vo vn\u00fatri buniek, ktor\u00e9 nie je mo\u017en\u00e9 be\u017ene lek\u00e1rsky diagnostikova\u0165. A v z\u00e1sade ide o mikro rakovinu, ktor\u00fa lek\u00e1ri, bohu\u017eia\u013e, zachytia, a\u017e ke\u010f sa prejav\u00ed v samotn\u00fdch org\u00e1noch a \u010dastiach tela. A vtedy je u\u017e neskoro, lebo na \u00farovni vn\u00fatra buniek prebehli mas\u00edvne onko stavy degener\u00e1cie a zmutovania vn\u00fatra buniek. Verme, \u017ee rokmi bude medic\u00edna schopn\u00e1 zachyti\u0165 aj t\u00fato \u00farove\u0148. Zachr\u00e1nilo by to ve\u013ea onko pacientov.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky mo\u017eno vn\u00edma\u0165 takzvan\u00fa bielkovinov\u00fa a amimokyselinov\u00fa rakovinu, ktor\u00e1 je na hlb\u0161ej \u00farovni ako je rakovina org\u00e1nikov vn\u00fatra buniek. A \u010dasto si nikto nev\u0161imne a nezdiagnostikuje, \u017ee bielkoviny na tejto \u00farovni a aj aminokyseliny pod touto \u00farov\u0148ou s\u00fa u\u017e d\u00e1vno v stave tot\u00e1lnych onkologick\u00fdch zmien. Pr\u00edpadne v tejto oblasti je tak\u00fd riedky a zdegenerovan\u00fd stav, \u017ee je len ot\u00e1zkou \u010dasu, kedy rakovina prepukne aj na vidite\u013enej forme.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa daj\u00fa zisti\u0165 po\u0161kodenia chromoz\u00f3mov priamo v dvoch bunkov\u00fdch jadr\u00e1ch a to nespr\u00e1vne poz\u00edcie chromoz\u00f3mov a nukleov\u00fdch kysel\u00edn a nepr\u00edtomnos\u0165 nukleov\u00fdch kysel\u00edn alebo ich nevhodn\u00e9 kombin\u00e1cie. Pr\u00edpadne sa zis\u0165uje kontroln\u00e1 \u00faloha mikrotub\u00fal pre delenie buniek. To je \u0161trukt\u00fara premos\u0165uj\u00faca vn\u00fatro buniek medzi sebou. Tu sa daj\u00fa odhali\u0165 genetick\u00e9 predpoklady pre onko ochorenie.<\/p>\n
\nVe\u0161tecky sa d\u00e1 pozis\u0165ova\u0165, do akej miery sa nevhodne vo vn\u00fatri buniek poviazali samotn\u00e9 peptidy. Pri onko pr\u00edpadoch sa v\u017edy peptidy, bielkoviny a aminokyseliny na seba povia\u017eu nevhodn\u00fdm sp\u00f4sobom a je mo\u017en\u00e9 zisti\u0165, do akej miery sa tieto nevhodn\u00e9 procesy dej\u00fa a ako ich lie\u010di\u0165. Je tu vynikaj\u00faca biologick\u00e1 lie\u010dba lojom \u2013 teda tukov\u00e1 zlo\u017eka z kravsk\u00e9ho m\u00e4sa. T\u00e1 sa postupne natiera v surovom stave na telo a l\u00e1tky z kravsk\u00e9ho tuku prenikaj\u00fa do buniek a upravuj\u00fa v nich re\u0165azce peptidov a podobn\u00fdch l\u00e1tok. To s\u00fa inform\u00e1cie z n\u00e1\u0161ho ve\u0161teck\u00e9ho v\u00fdskumu.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"